Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko. Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska. Krátke správy z vedy Ľad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí. Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte. Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila. Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.