Rozprava vznikla na podnet otázky jednej našej študujúcej žiačky a mojej následnej osobnej skúsenosti súvisiacej s jej otázkou. Naša študentka sa pýtala ako si poradiť s agresiou svojho syna, v zmysle, ako ju zvládať, vyrovnať sa s ňou, prijať ju. Ospravedlňujem sa našej žiačke, ktorá sa v tejto téme spoznáva, že si už presne nepamätám formuláciu tej otázky. V každom prípade študentka popisovala jej odpor k agresii, keď agresiu znáša dosť nepríjemne nielen u svojho syna, ale aj všade v okolí, či v televíznych správach, filmoch a podobne. Chápala som ju, ja sama nemám všetku agresiu sveta v sebe úplne vysporiadanú a tiež, keď sa mi “náhodou” dostane do pozornosti reagujem emočne (minimálne vnútorne). Som si však vedomá toho, že keď je vôkol mňa niečo, čo ma rozrušuje, je to tu pre mňa, aby som to v sebe zmierila a tiež viem, že keď neznášam agresiu, sama som agresor. Prajeme príjemné počúvanie!