Jeho meno je synonymom originálneho prejavu na javisku aj pred kamerou a zárukou osviežujúcej debaty a názorov na život. Za oboje do istej miery vďačí najmä tvrdej výchove svojich rodičov: otcovi, hercovi Mikulášovi Hubovi a mame, opernej speváčke, Márii Kišonovej-Hubovej. Pre oboch bolo nadmieru dôležité, aby ich deti žili celkom normálny život.  Koniec-koncov, ich syn Martin mohol byť aj neherec. Ale keď sa ním už stal, tak neexistovalo, aby sa dostal do divadla, v ktorom otec pôsobil ako šéf činohry. V rodine Hubovcov skrátka neplatili žiadne protekcie, ani vzájomné chvály. Zato upozorňovať toho druhého na chyby, to bolo celkom bežné. V neistotách a snahe nebyť vnímaný ako protekčný sa stalo Martinovi Hubovi osudovým to, že sa dostal do Divadla na Korze, kde ho režisér Miloš Pietor prijal aj so všetkými jeho nedokonalosťami. Vďaka tomu sa začal cítiť na javisku šťastne (v 90. rokoch sa začal venovať aj divadelnej réžii) a tento pocit v ňom zotrval dodnes. Medzi tým však stvárnil aj množstvo zaujímavých postáv v televíznych inscenáciách a filmoch.  V podcaste ZBLÍZKA nám Martin Huba porozprával o tom, aké ťažké je v súčasnosti byť hercom, o kríze vo výchove dnešných mladých mužov, o svojej vďačnosti voči českým režisérom a kritike, ale aj o obnovenej premiére hry Patricka Süskinda Kontrabas na javisku štúdia L + S.