To, že jeho osudom budú obrázky, tušil už preto, že bolo preňho omnoho jednoduchšie vyjadrovať sa cez obrazy než cez text. Na VŠVU ho však nezobrali pre údajný nedostatok talentu. Následne sa bez akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti s kamerou prihlásil na štúdium v Ateliéri kameramanskej tvorby a fotografie na FTF VŠMU v Bratislave. Tam našiel okrem iného najmä filmárske priateľstvá, ktorých výsledkom sú filmy, ktoré vznikali a vznikajú dodnes. Nikdy nebol len kameramanom, lebo fotografia bola neodmysliteľnou súčasťou jeho DNA. Nevšedný spôsob, akým zachytával to, čo videl, zaujal ľudí aj ďaleko za hranicami Slovenska. A keď mal dosť fotografickej samoty, tak sa vždy vrhol do filmárčiny. Najskôr z pozície kameramana, neskôr aj ako režisér. Fotograf, kameraman a režisér Martin Kollár porozprával pre podcast ZBLÍZKA o tom, aké je to filmovať vlastného brata, či nakrúcať film, ktorý nemá hrdinu.