Svet divadla, filmu a televízie sledovala zblízka od detstva. Dcéru herca Jána Mistríka, ktorej ujo bol národom zbožňovaný Ivan Mistrík, však najviac fascinovalo prostredie divadla. Vyrastala na Voskovcovi, Werichovi a Osvobozenom divadle, a tak keď sa rozhodovala pre výber vysokej školy, vedela, že to musí byť odbor spätý s divadlom. Na herectvo nemala podľa vlastných slov vnútorné nastavenie, na réžiu si prišla málo drzá, a tak sa rozhodla pre odbor dramaturgie.  Historické udalosti novembra 1989 však študentku VŠMU vtiahli do iného diania a ako 23-ročná sa stala poslankyňou Slovenskej národnej rady (za stranu VPN) a vo vrcholovej politike pôsobila do 1992. V rokoch 2002 až 2006 sa vrátila do politického prostredia, keď prijala na ministerstve kultúry post generálnej riaditeľky sekcie médií a audiovízie. Pole jej pracovných aktivít bolo a je skutočne široké (pracovala v Asociácii nezávislých rádií, Mediálnom inštitúte či v Slovenskej filmovej a televíznej akadémii, vo vedení Rady pre reklamu).  K filmovej produkcii sa dostala až neskôr vďaka Ondřejovi Trojanovi, ktorý ju spolu so sestrou Ľubicou oslovil najskôr kvôli distribúcii svojho filmu Medvídek a neskôr sestrám Mistríkovým ponúkol, aby sa stali slovenským koproducentom jeho filmu Občiansky preukaz. To bolo pred viac než desaťročím, a odvtedy si Zuzana Mistríková vybudovala v rámci slovenského a českého filmového trhu meno stabilnej producentky, ktorá produkovala filmy ako Učiteľka, Vlna vs. breh, Mečiar, Wilsonov, Pomaľované vtáča a mnohé ďalšie. Pre podcast ZBLÍZKA nám porozprávala filmová producentka Zuzana Mistríková o filme Ema a smrtihlav, ktorý ju momentálne zamestnáva najviac, ale aj o dopadoch udalostí posledných rokov na oblasť filmovej a televíznej produkcie.