„Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? Odpovedal im: Pretože vám je dané znať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané.“ Evanjelium podľa Matúša 13:10-11
Nepotrebujeme sa pýtať, prečo Pán Ježiš hovorí v podobenstvách. On to vysvetľuje jasne a jednoducho. Podobenstvá majú zjaviť, ale aj ukryť Božie kráľovstvo.
Podobenstvá nie sú príkladmi, aké sa používajú v kázňach. Sú jedinečným zvestovaním Božieho kráľovstva. Tí, ktorí veria v Pána Ježiša a sú otvorení Božiemu Slovu, môžu skrze ne nazrieť hlbšie do Božích tajomstiev. A naopak, tí, ktorí nie sú z pravdy, zostávajú skrze toto zvestovanie zaslepení. Nielenže nechápu podobenstvá, ale je im aj odobratá schopnosť im porozumieť! „Preto im hovorím v podobenstvách, že hľadia a nevidia; počúvajú a nepočujú ani nerozumejú.“ (Mt 13:13) Skrze podobenstvá napĺňa Pán Ježiš Izaiášovo proroctvo: „Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť“. (Mt 13:14)
Keď je hovorené o Ježišových podobenstvách, že sú prirodzenými obrazmi, ktoré pomáhajú ľuďom, aby ľahšie pochopili pravdu o Božom kráľovstve, tak to nie je pravda! Obrazy, ktoré Pán Ježiš používa v podobenstvách, sú veľmi názorné, ale nie sú prirodzené. Zamyslite sa nad podobenstvom o štvorakej pôde – podobenstvo o Božom Slove. Podobenstvo neopisuje roľníka, ktorý seje, ale rozsievača, ktorý seje bez ohľadu na to, kde semeno padá. To nie je prirodzené. Podobenstvo o pracovníkoch na vinici je tiež všetkým iným, len nie prirodzeným. V Božom kráľovstve sa neodmeňuje podľa výkonu, ale z milosti. Podobne je to s podobenstvom o svadbe kráľovho syna. Prirodzené by bolo, aby sa kráľ pýtal na hodnosť, umiestnenie v spoločnosti, zásluhy, alebo na iné veci. Veď sa to týka pozvania na kráľovský dvor. Ale takto to nie je v Božom kráľovstve! Tam je pozvaný hocikto, bez ohľadu na to, kým je, čo dokázal, odkiaľ pochádza a podobne. Základom je počuť a prijať pozvanie.
Preto je dôležité počúvať ho s pokornou mysľou a s dôverou k Pánovi Ježišovi!