„A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím služobníkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka.“ (2M 4:10)
Keď nám Pán zverí nejakú úlohu, tak nám k nej dá aj schopnosti a nemáme sa vyhovárať.
Staručký majster Leonardo da Vinci už nevládal dokončiť dielo a požiadal mladého Vinciho, aby obraz dokončil. Vinci sa zľakol úlohy, ale umelec nástojil a povedal: „Rob, ako vieš najlepšie.“ Chvejúc sa vzal štetec a kľaknúc pred stojanom prosil o zdar kvôli milovanému majstrovi. Ako pokračoval, jeho ruka sa stávala čoraz istejšou a prebudil sa v ňom driemajúci génius. Obraz dokončil vynikajúco.
Keď starého majstra doviezli do ateliéru, aby vyniesol rozsudok, jeho oči spočinuli na víťazstve umenia. Objal mladého umelca a zvolal: „Syn môj, domaľoval som.“
Ak ti Pán dnes zverí ťažkú úlohu, ver, že ti dá aj silu, a preto poslúchni.
Ja nie, Boh môže, znám, pripodobniť ma k Sebe,
odtrhnúť od zeme srdce a povzniesť v nebe.
Duch Jeho začal už dielo to vo mne Sám,
On ho i dokoná, ja nie, Boh môže, znám!
PS 195, 4