„Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Ž 107,1
Vyjadrenie Boh je dobrý sa ťahá celým Žalmom 107.
Stretávame tu pútnika, ktorý sa stratil, väzňa v putách, smrteľne chorého muža a námorníka v búrke. Každý z nich v úplne odlišnej situácii a podmienkach dostal pomoc od Pána. Spoločne ich žalmista nazýva „vykúpenci“.
Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. Nech vravia vykúpenci Hospodinovi, ktorých vykúpil z moci protivníka. (Ž 107,2)
Vykúpenci! Žalm hovorí o ľuďoch, ktorým pomohol Hospodin. Preto je tento žalm aj o tebe, nech sa nachádzaš v akejkoľvek núdzi. Bez ohľadu na tvoje ťažkosti, bolesť, zatrpknutosť či bremeno, je ponaučenie žalmu jasné: volali na Pána a On ich vyslobodil!
Žalmista hovorí, že tých, ktorých Pán vyslobodil, spoznáš podľa tónu hlasu, lebo vykúpení spievajú: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“
Avšak pre človeka, ktorý nikdy nebol v ťažkostiach a ani nikdy nezažil Boží zásah, je takýto chválospev niečo úplne neznáme. Pravda my, ktorí sme zažili Jeho pomoc, by sme oveľa častejšie mali kričať: „Ďakujte Bohu, lebo je dobrý.“
Pre nás, ktorí sme zažili Jeho zásah, by to mal byť základný tón života. Nekráčaj svetom plný sťažností a povzdychov. Nebuď nevrlý, kritický, nespokojný. Ale povedz Bohu svoje ďakujem.
A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. (Kol 3,17)
Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. (1Tes 5,18)
Tam, kde hriešnik, ktorému bolo odpustené, už viac nevidí veľkosť Božieho spásonosného diela a už za ňu Boha neoslavuje, ani Mu neďakuje, tam je človek blízko uhášaniu Ducha. Modli sa, aby ti Boh otvoril oči a naplnil ťa vďačnosťou, aby si mohol za všetko ďakovať. Apoštol hovorí, že je to Božia vôľa. Nehovorí, že je to ľahké, ale že je to správne.
Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť, hovoria tí, ktorých Pán vyslobodil.
Ale u človeka, ktorý v živote stúpa nahor, vďačnosť klesá dolu. V kultúre, ktorá človeka umiestňuje do centra, sa človek nedokáže tešiť z toho, čo má. Pretože všetko, čo má, je samozrejmé. A za samozrejmé veci sa neďakuje.
Každý má svoj názor na Boha! Ale aký má Boh názor, na to sa už málokto pýta. Človek rozpráva o Bohu, ako by bol hrozbou pre náš život a naše šťastie. Človek nevidí, že Boh je predpokladom bohatého a zmysluplného života. Odmietanie Boha je stále viac otvorené. Čiže ak ešte niekto v dnešnej dobe zakričí, že Boh je dobrý, tak to je ten, ktorého Boh vyslobodil. Nie je to slogan ani klišé, ale pravda: Boh je dobrý!
Nie Boh opúšťa človeka, ale človek opúšťa Boha. My sme sa od Neho vzdialili, kráčali vlastnými cestami… a čo spravil Boh? Dovolil, aby naše viny dopadli na Jeho Syna. On svojou krvou zotrel všetky naše hriechy a priestupky. A keď je hriech odpustený, cesta k Bohu je otvorená. Či nemáš potrebu vykročiť na tú cestu?
Izrael bol roztrúsený po celej zemi. Ale aj napriek mnohým rokom v cudzích krajinách zostal jedným ľudom. Myslím si, že Žalm 107 je prorocký v tomto význame. Nikto si nevedel predstaviť, že by izraelský národ mal opäť svoju krajinu. Ale Bohu je všetko možné. Boh je dobrý.
Všimnite si verš 3: … zhromaždil ich z krajín, od východu a západu, od severu aj od mora.
Tie prorocké slová však nie sú len o izraelskom národe. Pán si zvoláva svojich do jedného tela v Kristovi. On, dobrý Pastier, dokáže zjednotiť ľudí rôznych národov a jazykov. A tak sme jedno v Ňom, či sme Židia, Slováci, Švédi, Gréci alebo niekto iný. Kým sme Jeho nasledovníkmi.
Dobrý Boh pozýva na svadbu a hovorí: „Všetko je pripravené. Jedlo je pripravené, tvoje oblečenie je pripravené, tvoje miesto je pripravené.“
Nedaj, aby to miesto zostalo prázdne. Poď na svadbu! Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! (Ž 34,9)
A keď to spoznáš,