„Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry!“ Druhá kniha Mojžišova 14:22

Nie nadarmo sa verš Druhej knihy Mojžišovej 14:22 končí výkričníkom: „Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry!“ Predstav si, aké vzrušujúce to muselo byť pre Izraelcov, keď prechádzali stredom Červeného mora po suchej zemi a nasledovali Božie vedenie. Možno videli ryby plávať vo vodných stenách po oboch stranách, akoby boli v tom najlepšom akváriu na svete.

Izraelský ľud kráčal celé hodiny. Cesta cez Červené more trvala celú noc. Ale Pán bol s nimi na každom kroku. Nikto z tých, ktorí v ten deň prekročili more, nemohol tušiť, ako dlho bude ich cesta trvať ani kam ich zavedie.

Ich skúsenosť je výborným obrazom kresťanského života. Aj ten je len putovaním s Pánom. A učeníctvo je to, čo sa deje po ceste, keď tomuto putovaniu dávame prioritu.

Začiatok kresťanskej cesty býva často naplnený vzrušením a úžasom, keď si uvedomujeme, čo pre nás Boh urobil. Avšak tak, ako to bolo v prípade Izraelcov počas ich štyridsaťročného putovania púšťou, vzrušenie a úžas časom začnú opadať. Začíname brať veci ako samozrejmosť. Stávame sa apatickými.

To sa stalo s ľuďmi, ktorí prichádzali za Ježišom počas Jeho pozemskej služby. Keď počiatočné nadšenie a novosť opadli, ľudia sa začali postupne vzďaľovať. Z rôznych dôvodov odmietli Ježiša a Jeho učenie (pozri Mt 8:34; Mk 6:3; L 4:28–29). Voči svojmu putovaniu s Ním sa stali apatickými a začali hľadať niečo nové na inom mieste.

Ak bojuješ s apatiou na svojej ceste s Kristom, potom si musíš stanoviť priority, ktoré nazývam „Č.M.CH.Z.“: (1) Čítaj Bibliu každý deň. Nikdy z nej nevyrastieš a nikdy ju neprekonáš. Božie slovo sa nikdy nestane irelevantným. (2) Modli sa. Predkladaj svoje veci Pánovi. Potrebuješ mať modlitebný život. (3) Chodievaj do kostola. Potrebuješ byť pravidelnou súčasťou cirkvi. (4) Zdieľaj svoju vieru s ostatnými.

Mnohí veriaci prestanú robiť tieto veci a potom sa čudujú, prečo do ich života preniká duchovná apatia. Je to preto, že zanedbávajú základné veci. Ak sa rozhodneš prestať jesť, stane sa toto: začne sa ti točiť hlava, budeš mať závraty a ak to bude trvať dlhšie, začneš umierať. Takto sa žiť nedá. Musíš jesť, aby si prežil. Rovnako je to aj duchovne – ak zanedbáš duchovné disciplíny, nebude trvať dlho a začneš chradnúť.

Friedrich Nietzsche povedal: „Podstatnou vecou ‚na nebi i na zemi‘ je dlhodobá a jednosmerná poslušnosť.“

Ako kresťania kráčame cestou viery. A na tejto ceste musíme vytrvať.

Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš vyhnúť apatii na svojej ceste s Pánom?

Greg Laurie