„Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ (List Rímskym 4:1–3)

Biblia neučí, že ak si kresťan, nikdy nezakopneš ani nezlyháš. Učí však, že ak si skutočný veriaci, keď sa stane, že zlyháš alebo zakopneš, opäť vstaneš a budeš pokračovať ďalej. Práve v tom sa ukazuje pravosť viery.

Keď Boh prišiel za Abrahámom do Úru a povolal ho, aby opustil svoju krajinu a príbuzenstvo, Abrahám neposlúchol okamžite. Trvalo určitý čas, kým skutočne vykročil. A aj potom poslúchol Boha len čiastočne, keď so sebou vzal svojho synovca Lóta. To neskôr viedlo k sporom a napokon k ich rozdeleniu.

Abrahám tiež povedal svojej krásnej manželke Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestrou, pretože sa bál, že ho zabijú, ak sa dozvedia, že je jej manžel. Urobil to pri dvoch rôznych príležitostiach.

Abrahám povedal svojej krásnej manželke Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestra, lebo sa bál, že ho niekto zabije, ak zistia, že je skutočne jej manžel. Urobil to pri dvoch príležitostiach.

Potom, čo mu Boh sľúbil syna – dediča, ktorý bude pokračovať v jeho rode – sa Abrahám pokúsil prinútiť Pána, aby splnil svoj sľub, tým, že splodil dieťa so Sárinou služobnicou Hagar. Toto rozhodnutie viedlo k nezmieriteľnej bolesti a sporom.

Toto bolo len niekoľko príkladov zlyhaní vo viere a činov neposlušnosti, ktoré poznačili Abrahámov život. Je však dôležité poznamenať, že hoci sa Abrahám občas odchýlil od Božej cesty, vždy sa vrátil. Nikdy sa príliš nevzdialil od Toho, kto s ním uzavrel zmluvu. Preto apoštol Pavol napísal: „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť“ (Rim 4:3).

Žiadne zakopnutie nie je príliš veľké, žiadny pád nie je príliš hlboký na to, aby sa z neho človek nedokázal spamätať. V Prvom liste Jánovom 1:9 sa píše: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ A v Skutkoch apoštolov 3:19 čítame: „Kajajte sa teda a obráťte sa, aby boli zotreté vaše hriechy.“ Keď sa obrátiš k Bohu a odvrátiš sa od hriechu, ktorý ťa priviedol k pádu, môžeš znovu pokračovať na ceste viery – tak, ako to vo svojom živote opakovane robil aj Abrahám.

Ak niekto hovorí, že je veriaci, ale odpadne a nikdy sa nevráti, potom táto osoba nie je veriaca. Apoštol Ján to vyjadril takto: „Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, boli by zostali s nami. Ale malo sa ukázať, že nie všetci sú z nás“ (1 Jn 2:19). Skutočný veriaci nebude v hriechu nachádzať pokoj. Duch Svätý ho bude usvedčovať a povedie ho späť ku Kristovi a k Jeho krížu.

Otázka na zamyslenie: Ako v tvojom živote vyzerá návrat k Bohu po duchovnom páde?

Greg Laurie