„Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.“ Izaiáš 49:6
Tak znie Božie slovo Jeho Synovi. Ježiš mal pozdvihnúť Jákobove kmene. Zákon to nemohol urobiť. Cesta dobrých skutkov neviedla k cieľu. Bez náhradníka, spasiteľa a vykupiteľa, nemôže byť spasený nikto z Izraela. Boh poslal svojho Syna svojmu ľudu.
Evanjelium je v prvom rade pre žida, pre ktorého to platí aj dnes. S prekvapením a radosťou uvidíme, že Pánove kmene budú znovu obnovené. V celom Izraeli sa formujú skupiny židov, ktorí veria v Mesiáša. Pán na svoj ľud nezabudol. Pána to však neuspokojí. Boh dal svojho Syna ako svetlo pohanom.
Pohania na celom svete sú spasení skrze obrátenie a vieru. Niekde ich je veľa, inde len zopár. Napriek všetkému pre Ježiša je príliš málo zachrániť iba tých, ktorých sa už dotkol. Jeho vykúpenie musí siahať až do posledných končín zeme. Niet teda pochýb o Pánovej vôli a zámere.
Otázkou je, či to, čo je príliš málo pre Ježiša, je príliš málo aj pre teba. Stačí ti len skutočnosť, že evanjelium už zasiahlo nás, alebo je cieľom tvojho života, aby spasenie siahalo až po koniec zeme? Čo je príliš málo pre Ježiša, musí byť málo aj pre nás! Nesmieme sa uspokojiť so skutočnosťou, že my sami a niekoľko našich priateľov sme na správnej strane Božieho kráľovstva. S evanjeliom sa musíme dostať ďalej. Neskončíme s misijnou prácou, kým nebudú zasiahnuté posledné končiny zeme. Pred viac ako tisíc rokmi žili ľudia, ktorí sa nemohli zmieriť so skutočnosťou, že my žijeme v tme pohanstva, bez Boha a bez nádeje na svete. To bola naša záchrana. Viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. Ako by sme ho mohli počuť, ak by nikto nebol pripravený prekročiť hranice?
Dnes Pán volá a vysiela nás. Nemôžeme oddychovať, keď‘ pohania hynú. Boh nedovolí, aby sme sa uspokojili s tým, čo sa už dosiahlo. Je to príliš málo. Nemôžeme nečinne sedieť.
Musíme ísť ďalej až do konca vekov.