„Nemám väčšiu radosť, ako keď počujem, že moje deti chodia v pravde.“ 3J 1:4
Keď som bol malý, mal som papagája menom Popcorn. Bol to fantastický vták. Stál som pár metrov od jeho klietky, otvoril som dvierka a zavolal som ho po mene. On priletel a posadil sa mi na rameno. Tak som s ním chodil po dome. Jedného dňa som na ostrove Balboa videl muža, ktorý sa prechádzal s papagájom na ramene. Šiel som domov, posadil si Popcorna na rameno a vyšiel von. Papagáj odletel a ja som ho odvtedy nikdy viac nevidel.
Jedna vec je stratiť papagája, ale úplne iná vec je stratiť dieťa. Keď mal môj syn Jonathan asi päť rokov, nastúpil do hotelového výťahu skôr, ako som sa k nemu dostal. Keď sa dvere medzi nami zavreli, takmer som dostal infarkt. Čakal som na ďalší výťah, čo mi pripadalo ako večnosť. Začal som v hale a prehľadával som každé poschodie, kým som ho nenašiel.
Rodičovstvo je obrovská zodpovednosť. A jednou z najväčších radostí kresťanských rodičov je vidieť, ako naše deti kráčajú s Pánom. Apoštol Ján napísal: „Nemám väčšiu radosť, ako keď počujem, že moje deti chodia v pravde.“ (3J 1:4)
Keď sú deti malé, sú voči nášmu vedeniu vnímavé. Sú poddajné a vo väčšine prípadov aj poslušné. Ako rastú, najmä keď vstúpia do puberty, začínajú sa vzpierať a myslieť samostatne. Niekedy začínajú spochybňovať svoju vieru. Ak sa to stalo v tvojej rodine, nerob paniku.
Šalamún napísal: „Ajhľa, dedičstvom od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života.“ (Žalm 127:3) Deti sú darom. Nepatria nám, ale Bohu. Nie sú tu preto, aby sme ich formovali, ale aby sme ich rozvíjali. Aby sme ich vychovávali a vzdelávali v duchu Pána.
Apoštol Pavol Efezským 6:4 usmerňuje: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ Jedným zo spôsobov, ako deti dráždiť, je prejavovať im zvýhodňovanie. Ďalším je zadržiavať uznanie a komplimenty.
Vychovávame ich tým, že si vyberáme správnu cestu pre seba – tým, že po nej kráčame. Robíme to tak, že s nimi trávime veľa času a pomáhame im pochopiť Božie veci v našich každodenných interakciách. Robíme to tak, že im vštepujeme kresťanský pohľad na svet, ktorý im poslúži vo svete za vašimi dverami.
Príslovia 22:6 poúčajú: „Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.“ Inými slovami, vzbuď vo svojom dieťati túžbu po duchovných veciach.
Ak tvoje deti budú nasledovať túto cestu po celý život, môžeš za to ďakovať Bohu. Ak tak však neurobia, nemusí to nutne znamenať, že ste ako rodičia zlyhali. Príbeh o márnotratnom synovi nás učí, že zdanlivo najhorší scenár môže viesť k tomu, že sa dieťa hlbšie zaviaže Pánovi.
Ako rodičia musíme zostať verní svojim presvedčeniam. A nikdy nesmieme na svoje deti zanevrieť. Nemôžeme vidieť ich duchovnú cestu. To dokáže len Boh. Ale môžeme byť pripravení, keď ich táto cesta privedie späť k nám.
Otázka na zamyslenie: Ako by si povzbudil rodičov márnotratného dieťaťa?