„… vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus, na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Ef 2:20-21
V cirkvi sme dosiahli bod, keď sa ľudia začínajú rozdeľovať kvôli naozaj malým veciam – otázkam druhej a dokonca tretej kategórie. A potom dochádza k ďalšiemu rozdeleniu. Skupiny sa zmenšujú a zmenšujú, keďže podmienky na prijatie sú čoraz užšie a užšie. Čoskoro zistíš, že vravíš: „Zostali sme len štyria a nie som si istý, čo vy ostatní traja.“
Nie je ťažké nájsť veci, ktoré nás rozdeľujú. Sú to veci, ktoré sú na dosah ruky. Keď si mýlime svoje osobné preferencie a názory s absolútnou pravdou, môžeme ospravedlniť oddelenie sa od kohokoľvek.
Nájsť veci, ktoré nás spájajú, si vyžaduje trochu viac úsilia. Alebo uvedomiť si, že veci, ktoré nás rozdeľujú, nás nemusia rozdeľovať. Namiesto automatického rozdeľovania ľudí do kategórií „my“ a „oni“ sa môžeme dohodnúť, že sa nezhodneme. Súd môžeme nechať na Pána.
To je smer, ktorým nás Boh chce viesť. Pamätaj, že si telom Kristovým. Máš spolupracovať, pričom každá časť hrá dôležitú úlohu. Nemôžeš rozdeliť telo alebo oddeliť jeho časti bez toho, aby si vážne poškodil celok.
Preto apoštol Pavol vydal nasledovné varovanie veriacim v Ríme: „Prosím vás však, bratia: pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktorému ste sa naučili. A odvráťte sa od nich!“ (R 16:17) Nebezpečné nie sú len učenia, ale aj rozdelenia, ktoré spôsobujú.
Preto aj Pavol napísal veriacim v Korinte: „A tak vás napomínam, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci rovnako hovorili a aby neboli roztržky medzi vami, ale aby ste jednako mysleli a zmýšľali.“ (1K 1:10)
Rozdelenia v cirkvi nie sú len vnútornou záležitosťou. Ich dôsledky a škody siahajú ďaleko za múry cirkvi. Ľudia mimo cirkvi nás sledujú. Neveriaci, pre ktorých je posolstvo Krista takmer príliš dobré, aby bolo pravdivé. Zmenené srdcia? Premenené životy? Chcú vidieť dôkazy. Chcú vidieť, ako žijeme podľa toho, čo hlásame.
Pokiaľ ide o mnohých neveriacich, kresťania sú, pokiaľ nie je dokázaný opak, pokrytci. Keď vidia rozdelenie v našich radoch alebo počujú, ako sa navzájom napádame alebo spochybňujeme legitimitu viery druhých, len to potvrdzuje ich cynické podozrenia. Cítia sa slobodní ignorovať naše posolstvo a odmietnuť dobrú zvesť o Kristovi.
Pavol povedal: „a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4:3). Vyvíjaj všetko úsilie. To nenecháva priestor na polovičaté pokusy. Boh chce, aby sme uprednostňovali jednotu.
Jednota medzi veriacimi nie je len otázkou toho, aby sme vychádzali so všetkými alebo sa správali k ostatným milo; je to tiež jedno z najsilnejších svedectiev, ktoré môžeme dať, aby sme ukázali život meniacu silu Ježiša Krista.
Otázka na zamyslenie: Ako môžeš prekonať bariéry, ktoré ťa oddeľujú od niektorých členov tvojej cirkvi?