„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou.“ Izaiáš 49:15 — 16
Neustále sa stretávaš s pokušením myslieť si, že Boh na teba zabudol. Pokušenie prichádza, keď‘ sa modlíš a modlíš v utrpení, ale Boh nezasahuje. Prichádza, keď‘ sa ti v mysli vynoria staré hriechy. Pokušenie prichádza, keď‘ sa modlíš za víťazstvo, ale si vystrašený, keď‘ ťa hriech znovu zraní.
Ježiš ti vraví: „Nikdy na teba nezabudnem!“ Vraví ti však aj dôvod, prečo na teba nikdy nezabudne: Si hlboko vrytý do Jeho dlaní. Znamená to aj vytesaný. Tvoje meno nie je len rukou napísané, čo sa dá ľahko vymazať.
Tieto slová sa nedajú čítať bez toho, aby si nemyslel na rany po klincoch. Keď‘ na to myslíš, srdce ti začína prijímať úžasný význam toho, že keď‘ Pána Ježiša pribíjali na kríž ako tvoj dlžobný úpis, ty si bol vyrytý do Jeho dlaní.
Z Ježišovho stretnutia s Tomášom vieš, že diery po klincoch má stále v dlaniach. Nezmenilo to ani zmŕtvychvstanie. Existuje iné miesto, kde by si bol radšej vyrytý, snáď‘ okrem Ježišovho srdca? Ale aj tam si. Nesie ťa vo svojom srdci večnou láskou.
Táto láska nie sú len slová. Jeho prebodnuté ruky sú dôkazom, že ťa miluje. Chce, aby si ty a Jeho obeť lásky boli jedno. Deje sa to skrze vieru v skutok milosti na Golgote.
Ak sa ukryješ v cene, ktorú Ježiš za teba zaplatil, všetky otázky prestanú. Ježišovo krvácajúce srdce vraví tvojmu srdcu, že na teba nezabudol. Naopak, miluje ťa takou veľkou a hlbokou láskou, že ju nikdy celkom nepochopíš.
Nie vždy ťa Boh nechá porozumieť, prečo ťa vedie práve po tejto ceste. Avšak nechce, aby si pochyboval a myslel si, že na teba zabudol. Vyryl si ťa do dlaní. Tvoje meno je tam dnes. Je tam, aj keď‘ všetko zahaľuje tma. Bude tam, keď‘ budeš stáť pre súdom. Ježiš na teba nezabudol.