„A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.“ (L 13:30)
Do mesta prišiel nový kazateľ a začal chodiť po návštevách. Tak prišiel aj do dielne obuvníka. Začal s ním trochu zvysoka. Ale keď obuvník odpovedal, povedal mu s úžasom: „Človeče, vy by ste nemali robiť svetskú robotu, keď máte také vznešené myšlienky.“ Obuvník odpovedal: „Pane, vezmite späť, čo ste povedali, že by som nemal robiť svetskú robotu. Vidíte tie topánky? Patria vdovinmu synovi. V lete jej zomrel muž a ona tiež skoro zomrela. Ale udržal ju jej syn. Teraz ide zima a všemohúci Boh mi povedal: ,Chceš spraviť topánky vdovinmu synovi, aby nedostal zápal pľúc?’ A ja som povedal: ,Chcem.’ Vy kážete kázeň pod vedením Všemohúceho, aspoň si myslím, že by ste mali, a ja zase robím topánky pre vdovinho chlapca pod Jeho vedením. V deň, keď bude odmeňovať, povie vám aj mne: ,Dobre, sluha dobrý a verný.’“
Konáš aj ty svoju prácu dnes pod Božím vedením?
Ó, Kráľu náš, Tvojich rozkazov, ciest uč dbať nás,
nimi k víťazstvu ráč viesť.
Nech s ľudom tým, jemužs’ hriech obmyl
Sám v nebesiach naveky lós padne nám.
PS 205, 3