„… a všetkým lhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou; čo je druhá smrť.“ (Zjav 21:8)
Loď sa topila. Jeden z topiacich sa kričal: „Matka, ja som vzal tie toliare, ja som to spravil.“ Keď bol zachránený, pýtali sa ho, prečo volal tie slová. Na to odpovedal: „Tomu sa aj ja divím. Vo svojej mladosti som ukradol svojej matke toliare a poprel som to. Po celý život som si na to nespomenul, ale teraz, keď som si myslel, že musím zomrieť, všetko zmizlo spred mojich očí a videl som len svoju matku, ktorá ma brala na zodpovednosť za tie peniaze, a preto som to volal.“
Nemáš dnes dať niečo do poriadku, aby ti to nezostalo ako nevyznaný hriech, keď budeš odchádzať z tejto zeme? Daj veci do poriadku, kým je čas!
Ach, žil som život v hriechu stratený a jako otrok v putách strápený.
On prišiel spasiť ma, bych nezhynul a na srdce ma Svoje nežne privinul.
PS 381, 2