Všímajte si havranov: nesejú, ani nežnú; nemajú komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci? (L 12,24)
Ježiš hovorí: „Všímajte si havranov.“ A keďže vychádzam z toho, že Ježiš vždy vie, čo hovorí, všímam si havranov. Slová o tom, aby sme si všímali havranov, sú súčasťou časti, kde Ježiš svojich učeníkov vyučuje o tom, aby neboli ustarostení. To znamená, aby neboli zamestnaní chybnými vecami.
Všímaj si havranov! Nezamestnávaj svoju myseľ vonkajšími podmienkami a súčasnými prekážkami, skúškami a nebezpečenstvami! Mysli na Boha a Jeho večnú starostlivosť o teba! Máš väčšiu hodnotu než vtáky. O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. (F 4,6)
Ježiš hovorí: „Všímajte si havranov!“
Pavol hovorí: „Nebuďte ustarostení!“
Je také ľahké podľahnúť starostiam kvôli chybným veciam. Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete; lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev. Všímajte si havranov… Toto hovorí Ježiš. Ak nebudeme počúvať Jeho, koho budeme teda počúvať a od koho sa budeme učiť, aby sme vedeli, čo je v živote správne? Ja som sa rozhodol, že si budem všímať havranov a vždy mi to pomohlo.
Často sa zameriame na nepodstatné veci a sme ustarostení o to, o čo by sme sa nestarali, keby sme dôverovali svedectvu Biblie o Bohu. Len ten, kto naľahko berie veci, ktoré vo svete zamestnávajú ostatných ľudí, môže byť zamestnaný vecami, ktoré ľudia berú naľahko.
Istota, to nie je neprítomnosť ťažkostí – ale Božia prítomnosť, bez ohľadu na to, z čoho pozostáva naša núdza, alebo ako vyzerá. Ježiš túži, aby Jeho učeníci nestratili odvahu a nádej, keď prídu ťažké dni, alebo keď odpovede na modlitby meškajú tak dlho, že človek prestane očakávať odpoveď. Nedovoľ diablovi, aby ti nahovoril, že Boh na teba zabudol!
Jeho najobľúbenejšie klamstvo znie takto: „Nemyslíš si azda, že Boh odpovie takému človeku, ako si ty?“ „Všímajte si havranov,“ hovorí Ježiš. A pamätaj, že si oveľa hodnotnejší než vtáky!
Často si myslíme, že modlitba je o tom, že sa musíme modliť presne určeným spôsobom, povedať tie pravé slová, alebo nejakým spôsobom si zaslúžiť, že Boh bude počuť naše volanie. Nemyslíme na volanie havraních mláďat, ktoré je ako modlitba a ktorú Boh počuje a odpovedá na ňu.
Väčšina vtákov spieva krajšie než havrany. Mne znie volanie havraních mláďat ako nepríjemný pazvuk. Ale tak to určite neznie Bohu! Mysli na to, že Ježiš si vybral havranov ako príklad vypočutej modlitby. Spievajte vďaku Hospodinovi, ospevujte na citare nášho Boha, ktorý oblakmi zahaľuje nebesá a pripravuje dážď, rásť dáva tráve po vrchoch. On dáva pokrm dobytku a mladým krkavcom, čo krákaním žiadajú.“ (Ž 147,7-9)
Pamätaj, drahá bojujúca duša, ktorá sa trápiš sebaobviňovaním a myslíš si, že Boh je ďaleko! Boh na teba nezabudol a sám Ježiš hovorí, že si máš všímať havranov a pamätať na to, že si oveľa vzácnejší než vtáky. Odpovedz Pánovi s vďakou a chválou a povedz: „Pane, verím, pomôž mojej nevere! Pomôž mi všímať si havranov!“