„… nech opravia trhliny domu, všetko a všade, kde sa nájde voľačo potrebné opravy.“ (2Kráľ 12:5)
Bohabojný arménsky kresťan niesol svoj tovar s karavánou do vzdialeného mesta. V noci sa k nim priblížili kurdskí lúpežníci, ale na svoj úžas našli okolo karavány vysoký múr. Na druhú noc sa to zopakovalo. Na tretiu noc tam bol múr znova, ale mal trhliny, ktorými lupiči vošli. Náčelník bol taký vydesený touto záhadou, že zobudil Arména a priznal sa, že ho chceli olúpiť, ale že ak mu tú záhadu s tým múrom vysvetlí, nebudú ho obťažovať. Samému kupcovi to bolo záhadou a povedal: „Všetko, čo som robil, bolo, že som seba a svojich poručil do Božej ochrany. Ale dnes večer som bol taký ospalý, že som nebol celý pri modlitbe. To sú tie trhliny, ktorými ste mohli vojsť.“
Kurdovia boli premožení týmto svedectvom.
Nebudú mať dnes tvoje modlitby trhliny?
Boh hovorí: „Nič sa neboj; Ja som tu, čo strážca tvoj.
Prevediem ťa až ku cieľu, len vo viere pevne stoj!“
PS 255, 2