„Alebo či neviete, že nespravedliví nezdedia kráľovstva Božieho?“ (1K 6:9)
Istá milá a vážená sestra vyznala, že pred rokmi v rodine, kde bola zamestnaná, zjedla kompót a keď za to potrestali dieťa, mlčala. Až keď vyznala svoj hriech, prestala byť prekážkou voľnému vanutiu Svätého Ducha vo svojej cirkvi.
Mladej vychovávateľke v bohatej rodine často kázali odniesť do komory zbytky jedla, na ktoré sa potom neraz zabudlo. Raz mala odniesť polovicu krásnej hrušky. Pokušenie bolo veľké, aby ju zjedla, že aj tak sa pokazí. Odolala. A keď si hrušku na druhý deň žiadali, mohla ju šťastne doniesť, lebo sa tešila, že sa nemusela hanbiť za privlastnenie si cudzieho majetku.
Ako budeš zaobchádzať dnes ty s cudzím majetkom, ktorý ti zverili? Obstojí tvoje konanie pred Pánom?
Jezu, svätý! I mňa priprav k svadbe svojej nádhernej;
i pri mne sa, Pane, osláv v bdení, v láske dôvernej.
Tys´ ma ľúbil od večnosti,
Tys´ ma k šťastiu vyvolil;
verím, že na hodoch slávy
i mne diel si nastolil.
PS 275, 3