„Odvráť moje oči, aby nehľadeli na márnosť…“ (Ž 119:37)
V Indii si nejaký pán vyberal knihu z knižnice a pritom pocítil pichnutie. Myslel si, že sa poškrabal ihlou. Ale ruka mu rýchle opuchla, potom celé telo a zomrel v hrozných bolestiach. Uštipol ho malý had, ktorý sa skryl medzi knihy.
Mládenec zomieral v hroznej úzkosti a privolaný kazateľ mu predostrel milosť Spasiteľa, ktorá stačí na všetko. Chorý sa s veľkou námahou zodvihol a kľakol si k ostatným. Zdalo sa, že bojuje a potom sa rozhodol. Išiel, vzal z kufra zväzok kníh a prosil kazateľa, aby ich spálil, nech sa nikomu nedostanú do rúk, lebo tie knihy ho viedli do zahynutia. Keď mu to prisľúbil, úzkosť zmizla a zrejme odišiel v pokoji, ktorý môže dať len Pán Ježiš.
Daj pozor aj dnes na to, čo čítaš, aby ťa zlé čítanie nepriviedlo do pekla. Len čistí srdcom uvidia Boha.
Tú jednu prosbu, Pane, mám, keď zmyl si bahna čiernotu:
„Veď vodou, ohňom, len daj sám mne čistotu, mne čistotu!“

PS 336, 1