„… ale si zhromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú.“ (Mt 6:20)
Bohatá pani mala krásnu vilu a krásnu záhradu. V záhrade v biednej chatrči býval jej záhradník, ktorý bol veriaci. Raz sa panej snívalo, že sa prechádzala po nebi a uvidela krásny dom. Spýtala sa anjela, ktorý ju sprevádzal: „Čia je tá krásna vila?“ Odpoveď bola:
„Tvojho záhradníka.“ „Môjho záhradníka?“ povedala pani udivene, „veď to je chudák, ten by v takej vile ani bývať nevedel.“ Vedľa krásneho domu bol malý domec, len tak hocijako pristavený. Dáma sa zase spýtala:
„A tento je čí?“ Odpoveď znela: „Tvoj!“
Keď bola pohoršená, že ona by mala bývať v takom malom domci, anjel jej povedal: „Vieš, robíme to najlepšie z materiálu, ktorý nám zdola pošlú.“
Aký materiál si ty dnes pošleš hore?
V nebesiach, len v nebesiach hľadaj žitia cieľ,
nestaraj sa primnoho o pozemský diel,
to márnosť je. Len to, čos´ v nebi zložil,
nakoľkos´ tu Bohu žil, v tom cena je.
PS 96, 4