… aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka… (Ef 3,17-18)
Pavol má dôvod na to, prečo túži, aby Kristus vierou prebýval v našich srdciach. Je to preto, aby sme boli založení a zakorenení v láske a aby sme mohli vystihnúť…
Naša viera musí byť viac, než len naučenou vedomosťou. Viac než teóriou. Musíme niečo uchopiť, lepšie povedané, musíme byť uchopení, aby sme boli v stave pochopiť a vystihnúť. Vystihnúť čo? Pavlovo srdce prekypuje, keď rozpráva o záhadách viery, bohatstve a požehnaní. Modlí sa, aby to kresťania v Efeze spolu so všetkými svätými mohli vystihnúť a pochopiť.
So všetkými svätými, nielen s niekoľkými vyvolenými. Toto nie je niečo pre duchovnú elitu, pre špeciálnych hostí alebo pre superduchovných. Toto je niečo, čo môžeme pochopiť a vystihnúť spolu so všetkými ostatnými, ktorí tiež vyznávajú vieru vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Takže si všimnime, za čo sa tu Pavol modlí. Nehovorí, aby Boh dal z bohatstva svojej slávy, ale podľa bohatstva svojej slávy! Keď Boh dáva podľa toho, aký je bohatý, ide o viac, než si dokážeme predstaviť, alebo sa modliť!
… aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku. (Ef 3,16)
Prvá vec, za ktorú sa modlí, je, aby zosilneli na vnútornom človeku.
Nie vonkajšok, nie to viditeľné, ale charakter, to, akí naozaj sme.
Zasej myšlienku, zožneš skutok! Zasej skutok, zožneš zvyk!
Zasej zvyk, zožneš charakter!
Zasej charakter, zožneš večný osud života…
Pavol sa nemodlí o trochu sily. Modlí sa, aby Boh posilnil naše vnútro podľa svojho bohatstva. Chvíľu porozmýšľaj nad týmito slovami: „… aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku.“
Často sa zamestnávame silou, ktorá je viditeľná, ale Pavlova modlitba sa netýka sily, ktorú budeme môcť demonštrovať tak, že svet nad ňou bude žasnúť a vidieť, akí sme silní.
Keď som mal 65 rokov, niekto sa ma spýtal, či je to zlé, keď je človek taký starý. „Nie,“ odpovedal som. „Je to privilégium žiť toľko rokov spolu s Bohom, ktorý je milosrdný a ktorý potešuje.“ Viac než 45 rokov s Bohom ma naučilo, že Boh svoje deti nikdy nevedie k Červenému moru preto, aby ich utopil. Má úplne iný zámer!
Je dobré vedieť to vtedy, keď sa všetky možnosti a cesty uzatvárajú a zdá sa, že Boh na človeka zabudol a človek si na dôvažok myslí, že si to zaslúži. Vtedy je ľahké pomyslieť si: „Boh nepomôže takému, ako som ja.“ Ale áno, pomôže! Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. On nás vedie k Červenému moru, aby nám svojím Božím spôsobom otvoril cestu tam, kde cesta ani žiadne iné možnosti nie sú.
To však neznamená, že je ľahké zvládať skúšky, núdzu a ťažkosti, aj keď má človek mnohoročné skúsenosti s kráčaním s Bohom. Avšak ľud Izraela nepriviedol k moru preto, aby ľud stratil odvahu, plakal, sťažoval sa, a potom sa vzdal. Boh ich tam priviedol preto, aby si uvedomili svoju vlastnú bezmocnosť, a potom sa o Bohu naučili, že On na našu neveru vždy odpovedá svojou vernosťou.
… a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka…
Aby sme tomuto porozumeli, musíme dovoliť Kristovi, aby prebýval v našich srdciach!