„Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého.“ 1. list Jánov 2: 1
Niektorí ľudia berú hriech ľahkovážne. Už vopred si myslia, že budú mať odpustené hriechy. Preto nikdy nežiadajú o milosť. Považujú to za samozrejmé. Ich život viery je biedny. Nepoznajú trápenie hriechu. Prečo by sa mal niekto takto trápiť? Je teda čudné, že taký človek nepotrebuje obhajcu? Čo treba urobiť, o to sa ľahko postarajú sami. Preto im chýba túžba srdca po Ježišovom evanjeliu a pokání.
Celkom iné je to s tebou, keď‘ máš skutočný vzťah s Bohom. Vieš, koľko tvoj Spasiteľ za hriech zaplatil. Preto je hriech tvoj najväčší nepriateľ. Nevieš sa prestať modliť, nech ti Pán pomôže, aby si proti Nemu nehrešil. Spomeň si na nebo. Je to miesto, kde sa nikdy nebudeš triasť pred možnosťou hriešnej túžby. Tiež cítiš, ako ťa fascinujú falošní učitelia sľubom života bez hriechu. Ty sa nimi však neriadiš, lebo Božie slovo vraví niečo iné. Kým si tu dole, vo svojej starej prirodzenosti, vláčiš so sebou bezodnú skazenosť a z času na čas zhrešíš. Vystraší ťa to a pýtaš sa: „Čo sa teraz stane?“ Božie slovo ti dáva odpoveď. V Pánovi máš Obhajcu. Nikdy neopustí svoje miesto. Boh Mu dal úlohu, obhájiť tvoj prípad a Ježiš toto poslanie prijal. Nerobí to tak, že sa odvoláva na poľahčujúce okolnosti. Hriech pramení z tvojej starej, úplne skazenej prirodzenosti. Preto sa Ježiš neodvoláva na nič, čo sa týka teba. Poukazuje na seba, lebo On je obeťou zmierenia za všetky naše hriechy. Áno, On ťa zmieril s Bohom. Ježiš nesie všetky tvoje hriechy.
Keď‘ ich vzal na seba, pretrpel za ne trest. Nemusíš už znášať dôsledky hriechu. Urobil to za teba, a v tom je milosť pre teba.