„Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť.“ (1M 22:13)
V 1M 22:2 dal Boh Abrahámovi jeden z najnáročnejších príkazov, aké si možno predstaviť: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem.“
Abrahám dlho čakal na svojho syna. Izák mu bol vzácny. Bol naplnením Božieho zasľúbenia, že z Abrahámových potomkov vybuduje veľký národ. Bol Abrahámovým dedičstvom.
Abrahám však neváhal a poslúchol. Verš 3 hovorí: „Nato Abrahám včasráno osedlal osla…“
Cestu začal tak skoro, ako len mohol. Nesnažil sa vyjednávať, prosiť ani otáľať.
List Židom 11 je známy ako „Sieň slávy hrdinov viery“, pretože zaznamenáva mená a činy Božích ľudí, ktorí mu zostali verní počas mimoriadnych okolností. Abrahámovo meno je v tomto zozname na poprednom mieste. V Liste Židom 11:19 sa píše: „Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych.“ Je to úžasné tvrdenie, keď si uvedomíme, že v tom čase ešte nemali skúsenosť so vzkriesením nikoho.
Abrahám dôveroval Bohu, že z tejto situácie vyvodí konečné dobro, bez ohľadu na to, ako situácia dopadne. Jeho život, a dokonca aj život jeho syna, bol pre neho menej dôležitý ako Božia vôľa.
A tak ako bol Abrahám poslušný Bohu, bol Izák poslušný svojmu otcovi. Ochotne sa podieľal na prípravách, aj keď bolo zrejmé, že on je zamýšľanou obeťou. Izák bol mladý muž. Ľahko mohol premôcť svojho otca a zachrániť sa. On to však neurobil. Aj on zostal verný.
A samozrejme, aj Boh. Práve keď Abrahám zdvihol nôž, aby Izáka obetoval, zjavil sa Pánov anjel. „Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna.“ (1M 22:12)
Som presvedčený, že v tomto strategickom momente zasiahol sám Ježiš, čo bol dokonalý obraz toho, čo On sám zažije na kríži na Golgote. Abrahám obetoval svojho syna, svojho jediného milovaného syna. A Ježiš v Evanjeliu podľa Jána 3:16 vyhlásil: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“
Ako vidíme v 1M 22:13 vyššie, Boh pripravil pre Abraháma inú obetu v podobe barana, ktorého rohy sa zachytili v neďalekej húštine. Izák bol zachránený, pretože Boh zabezpečil obeť, ktorá ho nahradila.
V tomto príbehu vidíme Ježiša a jeho záchranné dielo. Každý z nás zhrešil. Zaslúžime si Boží trest, ktorým je smrť. Napriek tomu, že sme zhrešili proti nemu, Boh nás tak veľmi miluje, že nám poskytol obeť, ktorá zomrela namiesto nás – rovnako ako to urobil s Abrahámom a Izákom. Ak veríme v Krista, budeme mať večný život.
Otázka na zamyslenie: Čo odhaľuje príbeh o Abrahámovom takmer obetovaní Izáka o Bohu?