Pramennú bránu opravoval Šallún, syn Kolchózeho, náčelník micpanského obvodu. On ju vybudoval, zastrešil a osadil jej vráta, zámky i závory. (Neh 3,15)
Táto brána bola umiestnená v juhovýchodnej časti Jeruzalema, v blízkosti jazera Siloe, kde Izraeliti oslavovali sviatok žatvy. Oslavy trvali sedem dní a prebiehali tak, že každé ráno k jazeru Siloe kráčal ľud v zástupe. Pri prameni kňaz vodou naplnil zlatú čašu a niesol ju späť do chrámu. Kňaz vystúpil na obetný oltár a položil vodu ako obeť, kým ľud spieval: „S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy.“ (Iz 12,3)
Táto pieseň sa považovala za mesiášsku. Teraz je tu prítomný sám Ježiš, Mesiáš, Boží pomazaný, stojí a volá nás: „V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch Svätý totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený.“ (J 7,37-39)
Môžeme povedať, že Pramenná brána je svedectvom diela Ducha Svätého v živote veriaceho človeka. Pavol píše: „Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.“ (R 8,8-9)
Pramenná brána rozpráva o Duchu Svätom, ktorý prebýva v každom, kto verí v Pána Ježiša Krista. Musíme sa stále nanovo vracať k prameňu, aby nás napĺňal Boží Svätý Duch. Švédsky farár Magnus Malm hovorí: „Skúsenosť nám poukazuje na to, že existuje spôsob kázania Ježišovho dokonalého diela, ktoré blokuje pokračujúce dielo milosti v našich každodenných životoch.“
Cirkev, cirkevné zbory často kladú príliš silný dôraz na kázanie a aktivity a malý dôraz na modlitbu a utíšenie sa pred Bohom. Vnútorný život, teda to, čo nie je vidieť, ustupuje tomu, čo vidieť je. Zameriavame sa na efektivitu, teda na to, čo môžeme zmerať, zrátať. To, čo urobíme, nahrádza naše chvíle samoty s Bohom.
Pramenná brána nám pripomína Toho, kto hovorí: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“
Nestačí k Nemu len prísť, musíš z toho prameňa každý deň aj piť.
Predstav si, čo by znamenalo, keby sme Ježišovo pozvanie vzali vážne!
Modlime sa: „Pane, pomocou svojho Svätého Ducha zjav toto slovo môjmu srdcu tak, aby som videl, aké praktické dôsledky má mať v mojom živote!“