Anglický spisovateľ Chesterton povedal: „Keď človek prestane veriť v Boha, nie je to tak, že neverí ničomu. Verí hocičomu.“ Prázdnota v kultúre bez Boha, nedostatok zmyslu a s ním spojený nepokoj, sú dverami pre diablov návrat, ako o tom hovorí Ježiš:
„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Mt 12,43-45)
Ak je znakom diabla rozdelenie a prázdnota a Ježiš je opakom diabla, čo je potom znakom Ježišovej prítomnosti medzi nami? Rozmýšľajme nad tým!
Vezmime si štít viery. Príslovia hovoria: „Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné.“ (Pr 4,26) V dánskej Biblii je napísané: „Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu.“
Boh ťa volá k životu, ktorý má jasný cieľ! K životu, v ktorom budeš na Ňom úplne závislý. Vždy máme mať pred očami cieľ. Cieľom je spasenie našej duše. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. (1Pt 1,8-9)
Je teda potrebné vedieť, ako On žil, aby sme vedeli, ako máme žiť s Ním. Ako sa o tom dozvieme? Tak, že budeme čítať svedectvo Starej a Novej zmluvy o Ježišovi. Čítaj každý deň, aby si vedel čoraz viac o tom, aký Ježiš bol, ako sa správal, ako rozmýšľal, aký postoj mal k ľuďom, ktorým sa nedarilo a k tým, ktorí sa v živote dostali na šikmú plochu.
Nie je náhoda, že dvanásť učeníkov sa najprv naučilo spoznávať živú dokonalosť – Ježiša, Božej osoby – predtým, než študovali teologické princípy. Jeden brat povedal: „Pamätaj, že evanjelium nám nie je dané ako niečo, čím sa máme potešiť a zaistiť si odpustenie a oslobodenie od otroctva. Keď takto rozmýšľame, stojíme vo vážnom nebezpečenstve, že oklameme samých seba. Vtedy milosť nepoužívame, ale ju zneužívame. Milosť je nám daná preto, aby nás priviedla späť k Bohu, preč od hriechu a sebectva. Preto Božia milosť nielen odpúšťa, ale aj napomína a vychováva. A predovšetkým nás premieňa!“
Premena nie je výsledkom nášho trápenia, aj keby bolo akokoľvek dobre mienené. Deje sa to vtedy, keď si naplno uvedomíme nádheru úplného odpustenia našich hriechov. Vtedy prichádza sloboda, pokoj a premena.
Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu. Boh ťa volá za cieľom.
K životu , kde budeš viac závislý na Ňom!
On je prameňom nového života! On je štítom, ktorý uhasí horiace šípy nepriateľa. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! (R 5,10)
Ježiš žije. Chce žiť nový život aj v tebe. Nie život plný zákona, ale život, ktorý má cieľ v pokoji viery.