„Ale (Pavol), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta…“ Skutky apoštolov 14:20
V meste Lystra Pavla volali Hermes. Keď‘ však nechcel, aby ho uctievali, nebolo ťažké pre židov podnietiť jeho prenasledovanie. Preto ho kameňovali ľudia, ktorí si krátko predtým mysleli, že je boh. Dav nemá stabilitu. V jednej chvíli kričia: „Hosana,“ a vzápätí: „Ukrižuj ho!“
Vyvliekli Pavla za mesto, lebo si mysleli, že je mŕtvy. Ale nebol.
Čo podľa teba Pavol prežíval, keď sa prebral z bezvedomia? Kresťania stáli okolo neho. Môžeš si byť istý, že mnohí z nich sa modlili.
Keď Pavol skolaboval, hľadeli na neho oči plné nenávisti. Keď sa prebral, videl oči plné lásky.
Situácia sa mení, ale nie je neznáma. Mnohí kresťania zažili niečo podobné. Zasiahli ich tvrdé rany. Áno, niekedy ich to úplne vyviedlo z miery. Neboli však ponechaní sami na seba. Priatelia sa okolo nich zhromaždili. Niesli k Pánovi toho, ktorého milovali. Vedeli, že keď všetky spôsoby zlyhajú, modlitba nie.
Sú dva dôvody, prečo sa Pavol postavil a mal odvahu znovu sa vrátiť do mesta. Dôležitejší je ten, že Boh vypočúva modlitby. Prihovor v modlitbe otvára cestu k Božej sile pre toho, za koho sa modlia. Keď Pavla kameňovali, nemohol sa za seba modliť. Boli tam však ďalší, ktorí to mohli urobiť. A Boh vypočuje modlitbu.
Starostlivosť učeníkov bol druhý dôvod, prečo Pavol nabral silu. Posilňuje nás poznanie, že nikto nebude ponechaný sám na seba.
Prihovárajme sa za seba navzájom! Vytvorme osobitný kruh modlitieb za chorých a ľudí, ktorí sú v núdzi a trpia. Boh je Bohom zázrakov dokonca aj dnes. Mnoho Božích detí to dosvedčí.
Existujú kresťania, bratia a sestry, ktorí sa cítia celkom porazení. Predkladajme ich Bohu. Potom Boh necháva zaplaviť požehnaním ich aj nás.