„Ajhľa, na moje dobro bola moja veľká horkosť…“ Izaiáš 38:17
Pochmúrne veci v živote sú pre teba nebezpečné. Môžeš kvôli nim zatrpknúť. Myseľ je v nebezpečenstve, že sa prispôsobí tomu, s čím sa stretáva. Takáto reakcia je prirodzená. Od pádu človeka je naša povaha vo svojej podstate skazená. Ak sa jej pridŕžame, obraciame sa Bohu chrbtom a hynieme.
Kráľ Ezechiáš patril medzi málo kráľov z Júdovho kmeňa, ktorí sa báli Boha. V jeho živote sa zatrpknutosť zmenila na pokoj. Zomieral, ale vedel, že pochmúrne a ťažké situácie v živote boli vyučujúcou Božou rukou. Preto vo svojom utrpení hľadal Hospodina.
Boh si želá, aby si aj ty mal úžitok zo svojho trápenia. Stane sa to iba vtedy, keď si niečo uvedomíš. Všetko, čo sa ti v živote stane, rieš iba s Bohom. Áno, dokonca aj keď‘ satan proti tebe rozpúta búrku, máš si byť istý, že Boh je mocnejší ako mocné zlo a že Boží protivník nemôže zájsť ako mu Hospodin dovolí.
Boh skrze ťažké veci zjavuje, čo znamená žiť ako stratený hriešnik v padlom svete, kde odplatou za hriech je smrť. Svet a jeho žiadostivosť ukazujú svoju pravú tvár. Uvedomíš si, že pokoj, ktorý svet ponúka, vždy končí ťažkosťami.
Svet ti nedokáže dať, po čom ti duša túži. Ak by si mohol nazrieť do duše tým, ktorých tento svet napĺňa šťastím, objavil by si červíka horkosti, ktorý im nahlodáva korene života. Svet ponúka iba sklamanie a klam a najlepšie sa mu to darí na konci.
Ťažké veci sú teda Božím volaním: musíš sa obrátiť k Tomu, ktorý môže dať tvojmu srdcu pokoj. S Ježišom a iba v Ňom objavíš to, čo uhasí tvoj trýznivý smäd.
Ježiš tvoj spor s Bohom urovnal. Vierou v Jeho obeť na Golgote spoznáš pokoj navzdory všetkému, čo sa stane. A pokoj s Bohom je najdôležitejší zo všetkého… Pokoj zostáva, keď‘ všetko ostatné zhorí. Zachraňuje hriešnikov, ako sme ty a ja.