„A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý…“ (Zjav 19:11)

Farár Gerok sa viezol na pohreb so sedemdesiatročným človekom. Starec mu rozprával, že keď mal štrnásť rokov, zomrel mu otec a zanechal osem detí bez chleba a výhľadu do budúcnosti. On mal hľadať prístrešie u príbuzných, ktorých nikdy nevidel. S ťažkým srdcom sa vybral na cestu. Štvrť hodiny od mesta si sadol na poli pod lipou s tlčúcim srdcom, aby nabral odvahu. Otázka, ako sa tam bude mať, mu ležala na srdci ako olovo. Tu zbadal vedľa lavice na zemi papierik. Zodvihol ho a čítal: „Choď po dobrej ceste, dívaj sa na Boha, modli sa, nádejaj sa, dôveruj Mu a uvidíš divy.“ Bolo mu, akoby to bol lístok z neba pre neho. U príbuzných ho láskavo prijali. Po celý život sa držal toho hesla. Povedal, že chce, aby ho tento verš sprevádzal až do jeho blahoslaveného konca.

Ani teba Pán neopustí, ak sa Ho ty nespustíš.

Keď vôkol nás sa vzmáha hriech, lesť a klam, duch rád obráti viery beh hore tam, kde mier už vanie po boji, a všetky búrky spokojí a všetky rany zahojí Ježiš sám.

PS 214, 2

MUDr. Viera Roháčková