„Utíš sa pred Hospodinom a čakaj na Neho!“ Žalm 37:7
Život s Pánom je poznačený pocitom srdca. Preto sa v Písme píše: „Utíš sa pred Hospodinom!“ Boží hlas je prenikavý. Môže všetko ostatné umlčať. Boh má prvé aj posledné slovo.
Na druhej strane je ľahké potlačiť Boží hlas v tomto svete hriechu a smrti. Je to preto, že Boh prišiel na zem ako nevýznamný človek. Nekričal ani nezvýšil hlas. Nesnažil sa urobiť dojem vonkajšími prostriedkami. Učeníkov vyzýva, aby boli verní bláznovstvu kázania o kríži. Podľa ľudí nie je nič výnimočné na služobníkovi Pána, ktorý káže slovo o kríži na spasenie.
Napriek tomu nás práve toto Slovo zachraňuje pred smrťou. Keď si už mal dosť všetkého, čo svet hovorí, utíšil si sa pred Bohom. Nemal si už čo povedať, veď‘ stratený a odsúdený nehovorí. Stál si pred sudcom a musel si sklopiť oči. Práve vtedy si sa stretol s niečím nepochopiteľným. Boh ti povedal niečo celkom iné, ako si si predstavoval. Nezničil ťa svätým hnevom. Kázal ti o niekom, koho zdrvili, ale znášal to v tichosti, o Ježišovi, ktorý neotvoril ústa, keď‘ Ho viedli na zabitie. Keď‘ ti Duch Svätý vložil do srdca slovo o Zástupcovi a Vykupiteľovi, bol si znovuzrodený. Nič si neurobil sám. Božie slovo všetko vykonalo. Stal si sa novým človekom.
Utíšenie pred Božím slovom je nevyhnutnou súčasťou pravého života s Ním. Ak sa stratí, budeš živoriť. Potom už Boh viac nebude môcť byť v kontakte s tebou. Keď‘ nie je v kontakte, viera zomiera. Vieš, že viera prichádza skrze počutie Božieho slova. Existuje teda úzka spojitosť medzi počúvaním a očakávaním na Pána. Ak dovolíš Bohu, aby s tebou udržiaval kontakt, nie je ťažké veriť. On nemôže klamať.
Otvor srdce Jeho slovu a nebudeš môcť robiť nič iné, len sa spoliehať na Neho. Preto „utíš‘ sa pred Hospodinom a čakaj na Neho.“