„Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá.“ Iz 35:5-6
V Prvej knihe Mojžišovej 3 Adam a Eva neposlúchli Pána, zjedli zakázané ovocie a do dokonalého Božieho stvorenia vniesli hriech. Hriech však nebol všetko, čo priniesli na svet. Súčasťou ľudskej existencie sa zrazu stali choroby a smrť.
Keď teda prišiel Mesiáš, aký lepší spôsob, ako sa zjaviť, než ukázať svoju moc nad týmito pôvodcami nešťastia? A tým, že im poskytol náhľad na svoje nadchádzajúce kráľovstvo, kde „zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo“ (Zjav 21:4).
Ježiš ukázal svoju moc nad smrťou, keď na tretí deň po ukrižovaní vstal z hrobu. Predtým však opakovane preukazoval svoju moc nad chorobou a bolesťou. Po dvetisíc rokoch je ťažké pochopiť, ako je možné, že každý, kto bol svedkom čo i len jedného z Ježišových zázračných uzdravení, nebol okamžite a navždy presvedčený, že je Mesiáš. Keď sa rozšírila správa o jeho uzdravujúcej moci, ľudia sa k nemu hrnuli a prosili ho o úľavu od bolesti, choroby a iných trápení. Len Ježišovo obratné zaobchádzanie so zástupmi – a s očakávaniami – zabránilo tomu, aby jeho služba uzdravovania zatienila jeho posolstvo.
Ježiš uzdravoval na diaľku. Ochrnutému sluhovi rímskeho stotníka vrátil plnú pohyblivosť bez toho, aby sa priblížil k stotníkovmu domu (pozri Mt 8:5-13).
Ježiš uzdravoval slovom. Zmiernil utrpenie dcéry kanaánskej ženy jednoducho tým, že jej povedal, že jej dcéra je uzdravená (pozri Mt 15:22-28).
Ježiš uzdravoval dotykom. Pľul do hliny a vzniknutým blatom potrel oči slepého muža. Keď si slepec opláchol blato, mohol vidieť (pozri J 9:6-7). Ježiš položil ruky na malomocného, aby ho vyliečil z jeho choroby (pozri Mk 1:40-45).
Ježiš uzdravoval obete duchovného boja. Niekoľkokrát v evanjeliách vyháňal démonov z tiel posadnutých ľudí.
Ježiš uzdravoval, keď to náboženské autority neschvaľovali. Zázračne zbavil trápenia ženu, ktorá bola osemnásť rokov zhrbená a nemohla sa narovnať (pozri L 13:10-17), muža, ktorý sa narodil slepý (pozri J 9:1-41), chorú svokru Šimona Petra (pozri Mk 1:29-31), muža s vyschnutou rukou (pozri Mk 3:1-6) a ďalších. Urobil to však v židovský deň odpočinku. Takže namiesto toho, aby chválili Boha za to, že im dovolil byť svedkami takýchto zázrakov, náboženskí vodcovia tej doby kritizovali Ježiša za to, že v sobotu vykonáva príliš veľa práce.
Ježiš uzdravuje aj dnes. A je v poriadku modliť sa za toto uzdravenie. Možno práve teraz prechádzaš obdobím utrpenia a hovoríš: „Pane, už toho bolo dosť. Mohol by si to jednoducho zastaviť? Mohol by si ma z toho dostať? Mohol by si to ukončiť?“ Je v poriadku modliť sa za to. A niekedy Pán uzdraví. Ale inokedy to neurobí.
A práve v tých časoch bude s nami kráčať cez utrpenie a my ho uvidíme na druhej strane.
Otázka na zamyslenie: Kedy si ty alebo niekto, koho poznáš, zažil Ježišovu uzdravujúcu moc?