Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1J 2,15-16)

Ján otvára tému, ktorá nie je populárna. Je ale centrálna a potrebná, pretože sa priamo týka nášho života. Vystríha pred vonkajšími a vnútornými nepriateľmi.

Hovorí aj o veciach a nebezpečenstvách, o ktorých je bolestivé rozprávať. Zapaľuje svetlo, ktoré odhaľuje falošné kázanie o Kristovi a falošnú vieru…

Jánov list je plný Krista. Pojednáva o živom spoločenstve s Otcom a Jeho Synom, Ježišom Kristom. Nie je to teória. Nie je to teológia z knižnice, ani informácie z druhej ruky. Píše očitý svedok. On nie je len očitým svedkom, ale jeho srdce uchvátilo a inšpirovalo to, čo videl. Jeho srdce preteká. Jednoducho nemôže zostať ticho, keď tie veci zažil a vie ich.

Keď si čítam List Jánov, napadajú mi Ježišove slová: „Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho.“ ( J 7,38-39)

Podobne ako v Evanjeliu podľa Jána, aj prvý Jánov list sa sústredí na Logos – Slovo. Ján hovorí, že svedčí o Slove života.

Boh je prameňom lásky. Nie je však len láskou, je aj svätý a spravodlivý a nenávidí hriech a nespravodlivosť. Božie deti sa musia mať na pozore preto, aby nemilovali svet a svetské spôsoby. Ježiš hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ ( J 8,36)

Nemôžme milovať aj Boha aj svet. Ján to vyjadruje jasne: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete…“

Keď hovorí, nemilujte svet, na aký svet myslí? Nemyslí na stvorenstvo, na vodopády, trávu, lesy, hory a živočíchy. Nie toto máme nenávidieť. Nemyslí na človeka alebo na ľudstvo. Veď Božie slovo hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ ( J 3,16)

O akom svete teda Ján hovorí? Je to postoj, pri ktorom sa človek odvracia od Boha, aby bol sám sebe pánom. Egoizmus, individualizmus, sebectvo, nezávislosť sú bohovia dnešnej doby, ktorí zatemňujú myseľ človeka, toto máme nenávidieť. Ján píše o postoji, keď človek hovorí:

„Mám právo robiť si čo sa mi zachce.“

Ján ide tak ďaleko, že hovorí, že keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky k Otcovi. Chce, aby nám bolo jasné, že buď budeme načúvať svetu, alebo Bohu. Neexistuje nič medzi tým.

V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Mt 12,30)

Buď budeš nasledovať ducha doby, necháš sa viesť jeho myšlienkami a budeš žiť vo svete a zo sveta a tvoje šťastie bude vo všetkom, čo svet ponúka, alebo budeš počúvať Boha, budeš žiť vo svete, ale nie zo sveta. Veď človek žije každým slovom, ktoré vychádza z úst Boha. Pavol v liste do Galácie píše: Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. (G 6,14)

Medzi Pavlom a svetom stojí kríž. Nie je to len symbol, na ktorý Pavol myslí. Tento kríž má praktické dôsledky v jeho živote. Kríž medzi ním a svetom vytvára jasnú hranicu. Kríž nie je len slovo. Je to praktický dôsledok.

Pavol nevyhľadáva nič chytré, aby ho akceptovali vo všetkých táboroch alebo vo svete. Kríž nie je len niečo, o čom hovorí, nie je to doktrína, ktorú bráni. Kríž priniesol revolučnú zmenu do jeho života. Skrze tento kríž je Pavol ukrižovaný svetu.

Takýto postoj k svetu má mať kresťan aj dnes. Čím je Kristov kríž pre teba?

Náboženským symbolom, alebo živou skutočnosťou, ktorá ťa oddeľuje od sveta?

Curt Westman