„A ona nevie, že som to ja, ktorý som jej dával obilie a vínnu šťavu a olej a že ja som jej rozmnožil striebro a zlato…“ (Hoz 2:8)

Nejaký pán chcel predať malý statok. Poslal po agenta, ktorý napísal o tom oznam. Potom ho čítal majiteľovi. Ten povedal: „Prečítajte mi to ešte raz. Nemyslím, že ho predám,“ povedal majiteľ. „Po celý život som hľadal taký statok, a nevedel som, že ho mám.“

Tak je to aj s našimi požehnaniami. Máme ich a nevieme o nich. Ďakujme Bohu za to, čo máme!

Zdá sa ti, že iný všetko krajšie má, vzpomeň mesto s ulicami zlatýma, dobrodenia sčítaj, čo stali sa ti. Podivíš sa, jakýs’ veľmi bohatý.

PS 321, 3

MUDr. Viera Roháčková