„My máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo konajú bohoslužbu v stánku.“ List Židom 13:10
Žijeme v duchovne nejasnej a zmätenej dobe. Niekedy nám radia jeden spôsob, ako napredovať a rásť v duchovnom živote, inokedy iný. Medzi kresťanov sa vkrádajú návody ako správne jesť, modliť sa a postiť, na meditáciu a mnoho iných vecí. Skôr než si to uvedomia, ich svedomie otupí. Záujem o všetko nové zamestnáva ich myseľ, a tak sa ich srdce už neupriamuje na Ježiša ako autora našej viery, ktorý ju aj zdokonaľuje.
Na intelektuálnej úrovni sa človek drží správnych slov a názorov, ale pravda už jeho život neovplyvňuje. Vrátili sme sa k zákonu a zaoberáme sa tým, čo by sme mali robiť a čím by sme mali byť. Človek už nemá právo na obeť, ktorú Pán Ježiš ponúkol na Golgote. Väčšina ľudí si myslí, že má právo na odpustenie hriechov skrze Ježiša Krista za každých okolností, ale nie je to tak. Zákon vylučuje milosť. Nemôžeš byť súčasne pod Božím zákonom aj pod Jeho milosťou. Tam, kde je zákon, neexistuje žiadna milosť. Kde je milosť, nie je zákon.
Kresťan sa má prispôsobiť Božiemu slovu. No nemá sa podriadiť pravidlám a príkazom Starej zmluvy, ktorá je iba tieňom budúcich vecí. Na druhej strane sa má držať toho, čo prijal v Kristovi. Máš oltár a máš právo jesť z neho. Rovnako ako levíti prijímali svoje živobytie z oltára, ty prijímaš všetko z Golgoty. Čo nedokážeš prijať skrze Ježišove dokonané dielo, nesmieš vôbec vlastniť. Vďaka Golgote si taký bohatý, ako je to len možné. Ježišova krv ťa očisťuje od všetkých tvojich hriechov a skrze svoj svätý život ti Ježiš dáva všetku svoju spravodlivosť.
Čo viac si môžeš želať? Máš viac než dosť na veky vekov.