„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána.“ List Filipským 3:8
Pre Božie dieťa je ťažké pokladať všetko za stratu. Dá sa to iba vtedy, keď sa na všetko pozrie zo správnej perspektívy, ktorá závisí na poznaní Ježiša.
Preto by si sa mal neustále vracať k najúprimnejšej, najhlbšej a jedinej neotrasiteľnej podstate svojho života: k poznaniu Ježiša.O ničom ďalšom toho veľa nevieš. Okolnosti života sa môžu zmeniť v jedinom momente. Ježiš sa však nemení.
Ako roky bežia, aj ty sa meníš. Je ťažké uveriť, že nás môže postihnúť vážna choroba alebo utrpenie, ale deje sa to. Ak Pán Ježiš nepríde skôr, jedného dňa nás pochovajú, ak vôbec budeme mať hrob. Ktovie, či nezomrieme počas katastrofy, kedy už nebude nikoho, kto by pochoval mŕtvych.
Stratíme všetko okrem toho, že poznáme Ježiša. Ani smrť to poznanie nemôže ukončiť. Všimol si si, ako sa tie najlepšie veci v živote rozpadajú? Postupne ti Boh viac a viac ukazuje tvoju biedu. Zistíš, že hriech a sebectvo nakazili dokonca aj tvoje kresťanstvo. Ak Boh milosťou neprikryje tvoju službu v Božom kráľovstve, prepadneš Božiemu hnevu. Pre Boha nie je čistá a svätá. Vidí tvoje city, myšlienky a nedostatok horlivosti. Pred Božou tvárou nám nič nezostane. Všetko vedie k obvineniu a zavrhnutiu.
Nie je teda bohatstvom, keď smiem všetko považovať za stratu a obrátiť sa k Ježišovi? Nikdy sa ma nevzdal a ani to nikdy neurobí.
Len si predstav, že Ho smiem poznať! Nikdy sa mi nestratí z očí. Vierou Ho uvidím tvárou v tvár skrze Slovo.
Nikdy ma neunaví myslieť na Ježiša. Nestane sa to ani vo večnosti. Bude prvý, koho budú moje oči hľadať, keď budem musieť prejsť na druhú stranu. A keď Ho uvidím, neodtrhnem od Neho zrak. Poznať Ježiša je naveky tá najúžasnejšia vec.