„Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst. 2 Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje“ Ž 78:1-2
Ježišových dvanásť učeníkov malo miesta v prvom rade na najúžasnejšie tri roky v dejinách ľudstva – roky Ježišovho verejného pôsobenia. Boli svedkami zázrakov, ktoré sa vymykali vysvetleniu. Počuli najhlbšie pravdy, aké kedy boli vyslovené. Zažili život s Božím Synom. Mali prístup k múdrosti vekov.
Ale neboli to len ryby a chleby. Učeníctvo malo aj svoje výzvy. Neustála kontrola davu. Posmešné opovrhovanie židovského náboženského zriadenia. Hrozba zatknutia rímskymi úradmi.
Jednou z najväčších výziev však muselo byť pochopenie Ježišových podobenstiev. Učeníci boli často prostredníkmi medzi Ježišom a ľuďmi, ktorí si ho prišli vypočuť. Po niektorom z jeho kázaní alebo vyučovaní tí, ktorí sa nemohli porozprávať so samotným Ježišom, vyhľadali jeho učeníkov. A je pravdepodobné, že jednou z najčastejších otázok, ktoré im kládli, bolo: „Čo chcel Ježiš povedať týmto podobenstvom?“
To môže vysvetľovať, prečo mu v Matúšovi 13:10 položili otázku, ktorú mnohí ľudia kladú aj dnes: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“
Prečo teda Ježiš hovoril v podobenstvách?
Môžeš to zdôvodniť tým, že chápal silu obraznosti a analógie. Príbeh márnotratného syna, stratenej mince alebo dokonca horčičného zrnka je zapamätateľnejší ako trojbodová prezentácia.
Môžeš sa presvedčiť, že chcel svojim nasledovníkom otvoriť oči a pomôcť im vidieť svet okolo seba iným spôsobom. Pomôcť im pochopiť, že duchovné pravdy možno nájsť všade, dokonca aj v takých všedných veciach, ako je stratená ovca alebo neplodný figovník.
Alebo si môžeš vyhľadať Ježišovu odpoveď v Matúšovi 13:10-17. Ježiš hovoril v podobenstvách, aby dal ľuďom s duchovným hladom niečo, čím by sa mohli nasýtiť – a aby tým, ktorých uši otupeli a ktorých srdcia stvrdli –, sťažil pochopenie Jeho posolstva.
Je tu však ešte jedna pravda, ktorú nemôžeme prehliadnuť. Ježiš hovoril v podobenstvách, aby naplnil proroctvo Žalmu 78. Preto čítame tieto slová v Matúšovi 13:35: „Tým sa naplnilo, čo Boh povedal skrze proroka: Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia.“
Čím viac Ježiš zahmlieval niektoré časti svojho posolstva, tým jasnejšie odhaľoval svoju identitu. Každý, kto v Písme hľadal proroctvá o Pomazanom, by zachytil, že Ježiš používa podobenstvá. A je logické, že tí istí ľudia by mali „uši, aby počuli“ duchovnú múdrosť v týchto podobenstvách. Neustála kontrola davu. Posmešné opovrhovanie židovského náboženského zriadenia.
Ježišovi hlavní protivníci hľadali iný druh Mesiáša. Hľadali niekoho, kto by podporoval ich náboženský systém a nimi zvolený spôsob života, niekoho, kto by uspokojoval ich rozmary a vyhovoval ich želaniam.
Mnoho ľudí dnes chce Ježiša, ale chcú ho podľa svojich vlastných podmienok. Chcú takého Ježiša, ktorý ich nebude spochybňovať. A tak nerobia nič pre to, aby sa stretli so živým Spasiteľom. Neurob túto chybu. Prijmi výzvu, ktorú Ježiš ponúka. V jeho slovách je život.
Otázka na zamyslenie: Ktoré z Ježišových podobenstiev ťa oslovuje najvýraznejšie a prečo?