„A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna.“ (1M 25:11)
„Ešte odrezať niekoľko vetiev a už to bude,“ povedal záhradník, keď osekával orgovánové kríky, ktoré boli blízko okien a zadržiavali slnečné svetlo a vzduch od domu. Keď boli konáre poodtínané, otvoril sa zrazu nádherný výhľad na ďaleké vrchy a na iné krásne kríky, ktoré dovtedy nebolo vidieť. A to sme pocítili aj v našich životoch, keď nebeský Záhradník utínal konáre, ktoré zakrývali výhľad na mnohé Jeho dobrodenia.
Nikdy som nemilovala Pána tak ako odvtedy, čo vzal môjho synčeka, povedala istá pani. Nikdy predtým som tak nevidela krásu Božieho slova.
Ak Pán utne dnes z tvojho života niečo drahé, nežiaľ. Je to len preto, aby ti dal krajšie a dokonalejšie veci v lepšom poznaní Jeho.
Čo činil si Ty s nami, viem, k dobrému musí smerovať;
za blaho, žiale večne smiem česť Tebe, Bože Svätý, vzdať.
PS 57, 2