„býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť.“ (Marek 5:3–4)

Piata kapitola Evanjelia podľa Marka rozpráva príbeh o stretnutí Ježiša s mužom posadnutým démonom v kraji Gerazénov. V nedávnom zamyslení sme sa pozreli na ducha strachu, ktorý tento muž vyvolával. Dnes budeme hovoriť o probléme, ktorý predstavoval, a konkrétne o tom, čo robiť, keď je problém väčší, ako je naša schopnosť ho vyriešiť.

Je zrejmé, že muž posadnutý démonom bol naliehavým problémom pre ľudí v kraji Gerazénov. V danej dobe predstavoval spoločenský problém. A ak čítaš medzi riadkami Marka 5:3–4, získaš predstavu o tom, ako spoločnosť tento problém riešila. „Bol spútaný reťazami a okovami“ (verš 4). Riešením spoločnosti bolo obmedziť jeho slobodu, zneschopniť ho, aby nebol hrozbou pre ostatných. Pretrhnuté reťaze a rozbité okovy nám hovoria, ako dobre fungovalo riešenie spoločnosti.

Je zrejmé, že zásah komunity môže byť cenným zdrojom pre ľudí, ktorých trápia ťažkosti. Avšak v prípade tohto muža išlo o duchovné ťažkosti. Komunita mu nemohla nijako pomôcť, pretože problém presahoval jej možnosti.

Nie je zaujímavé, že napriek všetkým úžasným úspechom dnešnej doby spoločnosť stále nedokáže riešiť problémy spôsobené satanom a hriechom? Našou vlastnou silou nedokážeme satana premôcť. Nevieme, čo robiť. Spoločnosť nemá odpovede. Podobne ako posadnutý muž potrebujeme Spasiteľa, ktorý nám pomôže.

Pozri sa, čo sa stalo, keď Spasiteľ vstúpil do života tohto muža. Ježiš šiel na malý strašidelný cintorín, kde muž žil. Ježiš sa pozrel za mužov strašný fyzický vzhľad a uvidel jeho zranenú, mučenú dušu. A Ježiš mu ponúkol to, čo mohol dať iba on: nádej.

To, čo spoločnosť nedokázala urobiť, aby oslobodila muža od satana a hriechu, Ježiš urobil jedným jednoduchým príkazom. „Duch nečistý, vyjdi z toho človeka!“ (Mk 5:8) Po Ježišovom príkaze démoni okamžite vyšli z muža. Ježiš premenil život muža tým, že ho oslobodil. To je to, čo robí. Ján hovorí v 8:36: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“

Ježiš robí to, čo nikto iný nedokáže. Dostáva sa k tým, ku ktorým sa nikto iný nedokáže dostať. Ak nás tento príbeh o mužovi posadnutom démonmi niečo učí, tak je to to, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený. Nikto nie je nikdy stratený prípad. Vždy existuje dôvod na nádej.

Ježiš Kristus môže premeniť aj tvoj život a oslobodiť ťa. Boží ľud vie, že je to pravda, pretože on to už pre nás urobil. Príď k nemu; nech ťa oslobodí. Nech je tvojím Spasiteľom.

Otázka na zamyslenie: Čo pre teba znamená, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený?

Greg Laurie