„Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach.“ (5M 32:11)
Pozorovateľ videl, ako sa matka orlica nadarmo namáha prinútiť mladého orla, aby opustil hniezdo. Nakoniec akoby netrpezlivo udrela na hniezdo a vetvy, ktoré ho držali, povolili. Zmietla ich do priepasti a malého s nimi, ale aj ona sa spustila do povetria. Malý orol trepotal krídlami viac od strachu ako od slabosti, ale matka bola stále pri ňom, akoby mu ticho šepkala:
„Neboj sa, som tu!“ Vtom mladý orol začal padať strmhlav dolu, ale orlica ako strela zlietla pod neho a niesla ho na pevných krídlach. O niekoľko okamihov pozorovateľ zbadal, ako na vrchole jedle kŕmi matka svoje mláďa.
Snáď sa ti bude dnes zdať, že sa ti pod nohami otvára priepasť a padáš strmhlav do nej. Nezúfaj! Je tu Ten, ktorý sa vznáša nad tebou ako orlica nad svojimi mladými. Dôveruj Mu. Jeho mocné perute ťa udržia a skoro ťa nasýti dobrými vecami.
V náručí Ježišovom sladko si spočívam; na srdci Jeho svätom slasť lásky požívam.
Čuj, anjelské tie spevy jak ku mne letia blíž, cez more krištáľové mňa nesú výš a výš!
PS 164, 1