„Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, aby bola tvoja almužna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne.“ (Mt 6:3-4)

Misijný inšpektor sedel na svätodušnú nedeľu veľmi utrápený vo svojej pracovni. Tešil sa, že má konečne chvíľu pokoja, keď mu ohlásili človeka, ktorý chcel s ním hovoriť. Myslel si, že to bude nejaký žobrák, ale povedal, aby ho vpustili. Spýtal sa ho, čo si praje. Povedal: „Pán inšpektor, chcem vám niečo odovzdať.“ A podal mu vec zabalenú v pokrčenom papieri. Inšpektor si myslel, že to budú nejaké haliere, ktoré si dobrý človek ušetril. Povedal mu s úprimnou radosťou:

„Ďakujem vám, nech vám Pán odplatí.“ „To už Pán spravil,“ povedal ten človek, „a vďaku nepotrebujem, ale chcel som doniesť svojmu Bohu obeť chvály. Dávam to Pánovi Ježišovi, ktorý za mňa podstúpil smrť.“ A s tým odišiel. Nikto sa nedozvedel, kto to bol. V papieri bola stará špinavá peňaženka, a keď ju inšpektor otvoril, aby vybral haliere, zaleskli sa samé zlaté mince. Bolo to spolu päťsto mariek. Inšpektor ďakoval vo svojom srdci a prosil pre toho človeka Pánovo požehnanie.

Čo chceš mať ty dnes pre Pána Ježiša?

Pred oltárom Tvojím padáme, v obeť srdcia, duše skladáme, určený kríž pre nás berieme; s Tebou ideme, s Tebou ideme.

PS 13, 1

MUDr. Viera Roháčková