„Údolnú bránu… vybudovali a osadili jej vráta, zámky i závory…“ (Neh 3,13)
Údolná brána sa nachádzala v juhozápadnej časti hradieb Jeruzalema a viedla z mesta dolu, do údolia. Cez túto bránu musí prejsť každý človek. Veriaci, aj tí, ktorí Boha odmietajú, aj ľahostajní. Teraz myslím na bránu, ktorá vedie do „údolia smrti“, pretože tam my, ktorí žijeme na tejto Zemi, všetci putujeme. Boha môžeme odmietať, ale smrť sa odmietnuť nedá. Príde ku každému človeku. Istý starý muž povedal: „Nič nie je také nebezpečné, ako život. Úmrtnosť je 100 %.“
Táto brána je bránou pravdy. Niekedy nás Boh musí previesť cez údolie skúšok a ťažkostí rôzneho druhu, aby nás poučil o finálnych dôsledkoch života a smrti.
Tu chcem pripomenúť tragické rozprávanie zo 4. knihy Mojžišovej, kde kvôli nevere zomrela v púšti celá generácia. Nikdy nedošli do cieľa. Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. (1K 10,11-12)
Žalm 90,12 hovorí: „Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“
Nestačí múdrosť v hlave, Boh nám chce dať múdrosť do srdca…
„Uč nás…“ hovorí o niečom, v čom sa musíme cvičiť. Musíme byť pozorní a krok za krokom sa učiť žiť život s večnosťou pred očami.
„Dni“ hovoria o čase. Nejde len o to, aby sme ich počítali. Život v Bohu a večnosti nie je štatistika ani teória. Tu nejde len o vedomosť v hlave, ale o poznanie, ktoré zapaľuje naše srdcia. Ide tu o prúd v našom vnútri, ktorý vytvára a sýti Božie slovo a Duch Svätý.
Múdre srdce sa týka toho, čo vládne nášmu srdcu. To, čo vedie naše myšlienky, vôľu a to, čo je pre nás skutočne dôležité. Totiž, naše najvnútornejšie veci a motívy, ktoré nami hýbu.
Jednou z najhorších vecí, aké poznám, je „zabíjať čas“. Keď je život taký povrchný, že čas je niečo, čo musíme „zabíjať“. Nikdy sa už nemôžeme vrátiť a žiť deň ešte raz. Deň, ktorý prešiel, je navždy preč. Uvedomiť si to, je začiatkom múdrosti. Keď sa nám všetky dni minú, už bude neskoro. „Počítať dni“ znamená nájsť si uprostred všetkej uponáhľanosti čas na to, aby sme si uvedomili, že keď sa tento deň skončí, už nikdy nepríde späť.
Cesta životom je jednosmerná cesta!
Údolnú bránu … vybudovali…
Slovo „vybudovali“ nám hovorí o tom, že sa to nestalo samo od seba. Ani sa to neurobilo za okamih. Vyžaduje si to zodpovednosť, úsilie a obeť. Začína sa to v malom a pokračuje vytrvalosťou. Pavol hovorí: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.“ (2Tim 4,7)
Čas je Boží dar. My, Božie deti, máme zodpovednosť za to, že dobre spravujeme čas a nemrháme ním. Vyznajme pravdu o sebe samých a prestaňme sa spoliehať sami na seba. Prestaňme sa pozerať na vlastnú slabosť a neschopnosť. Počítajme si dni a vložme svoju dôveru do Boha, ktorému nič nie je nemožné! Vybudujme si Údolnú bránu!