… a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,6-10)
V Liste Efezským v 2. kapitole Pavol hovorí, že Boh nás obživil a naplnil. To znamená, že nám dal nový život! Nový život, úplná zmena! Nový spôsob rozmýšľania, nové záujmy a sny. Aj vnímanie rôznych vecí sa zmenilo.
Mnohí ste už určite počuli, že „z milosti“ znamená nezaslúžene, bez akejkoľvek našej zásluhy. Avšak to, že je to bez našich zásluh, neznamená, že je to bez našej zodpovednosti!
Prijímame spásu len z milosti, ale je to naša zodpovednosť, či budeme žiť v milosti a z milosti. Sme zachránení od zmýšľania a konania svetským spôsobom. Spasení k oslobodenému životu v nasledovaní a poslušnosti. Spasení k úplne novému životu, ktorý za žiadnych okolností neznamená pasivitu! Stvoril a oslobodil nás, aby sme kráčali v dobrých skutkoch, na ktoré nás už aj pripravil.
Potom anjel Hospodinov zavolal z neba na Abraháma druhý raz a riekol: Prisahám na seba – znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, veľmi ťa požehnám, a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas. (1M 22,15-18)
U Abraháma sa vedomosť o tom, čo chce Boh, premenila na praktický skutok. To je skutočná viera, keď sa naše poznanie premieňa na skutok. Viera, ktorá nevedie ku konkrétnym skutkom každodenného života, je poznaním alebo vedomosťou, nie vierou. Preto Pavol píše do Efezu a veriacim hovorí: „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“
Veď sme Jeho dielo… že „sme Jeho dielo“ znamená, že celá naša spása je výsledkom toho, ako Boh vo svojej milosti konal pre nás. Ježišov bezhriešny život, Jeho smrť, ktorou nás zmieril s Bohom, Jeho víťazné vzkriesenie, zasľúbenia a zasľúbenie príchodu sa týkajú nás.
On stvoril niečo nové! A k čomu nás teda nanovo stvoril? Božie slovo hovorí, že k dobrým skutkom. K skutkom, ktoré pred nás dal a na ktoré nás pripravil, aby sme v nich kráčali. Študovaním Slova, Biblie, sa nám zjavuje Božia vôľa a my vieme, v ktorých skutkoch máme kráčať.
Takto to bolo aj s Danielom. Štúdium Písma zapálilo Danielovo srdce. Na začiatku 9. kapitoly v Danielovej knihe Daniel hovorí, že v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. (Dan 9,2-5)
Keď si Daniel v Písmach všimol počet rokov, počas ktorých bol podľa Jeremiáša Jeruzalem zrúcaný, v pôste, vo vrecovine a v popole sa úpenlivo modlil.
To znamená, že keď sa jeho srdca dotklo napísané Slovo, zrodila sa v ňom intenzívna a zapálená modlitba. Je dôležité vedieť, že Daniel, hrdina viery, podobne ako Abrahám, bol mužom modlitby.
Daniel bol iný ako ostatní. Niečo v jeho srdci horelo. Ten oheň zapálilo Božie slovo. Čo to hovorí nám dnes…?
Keď Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi, hovorí aj toto: „Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa,