„Ako reve jeleň za potokmi vody, tak reve moja duša k tebe, ó, Bože.“ (Ž 42:2)
Karavána ostala bez vody, lebo všetky studne, ktoré zv yčajne občerstvovali pútnikov, boli vyschnuté. Všetko bolo zomdlené, na tvárach sa javilo zúfalstvo, zvieratá tiež trpeli. Nakoniec predstúpil pred šejka starý človek a povedal: „Daj k dispozícii tie dve krásne srny, ktoré nesieš ako dar svojej neveste.“ Boli tiež zmorené smädom, ale keď ich doviedli na pokraj karavány, ožili, zdvihli hlavy a vetrili vo vzduchu. Potom sa s neklamným inštinktom pustili bežať po púšti s vetrom o závod. Muži ich na rýchlych koňoch sledovali a asi o dve hodiny sa vrátili s dobrou správou, že vodu našli a sú zachránení.
Keď budeš dnes prahnúť ako jeleň na púšti sveta, či ťa tvoj inštinkt povedie k prameňu živej vody, k Božiemu slovu, kde jedine občerstvíš svoju dušu?
Hľaď len na Ježiša, k Nemu pospieš len! On za teba trpel, On rozplaší tieň.
Niesol bolesť tvoju, viny tvoje tiež; hľaď len na Ježiša, veriť Jemu smieš.
PS 200, 1