„Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ Ef 6:10-12
Keď bol môj syn Jonatán malý, zvykol sa zatúlať. Raz sme boli v hoteli a prišli k výťahu. Bežal vopred, aby stlačil tlačidlo. Povedal som mu: „Keď príde výťah, počkaj, kým príde ocko.“ Vo chvíli, keď som prišiel k výťahu, dvere sa zatvárali a on bol vo vnútri. Bol preč. Zúfalo som tlačil tlačidlo druhého výťahu a zdalo sa mi, že čakám večnosť. Nakoniec sa dvere otvorili a ja som vbehol dnu. Zišiel som do haly. Ale nebol tam. Bežal som späť do výťahu, postláčal tlačidlá všetkých poschodí a zakaždým, keď sa dvere otvorili, zakričal som jeho meno. Zabudol som na dobré spôsoby. Chcel som nájsť svojho syna. A našiel som ho túlať sa asi o tri poschodia vyššie. No viete čo? Po tomto zážitku sa už viac netúlal. Oddelil sa od svojho otca a bolo to preňho desivé. Naučil sa, aké dôležité je zostať blízko pri mne.
Ako kresťania by sme mali chcieť byť čo najbližšie nášmu nebeskému Otcovi. Náš nepriateľ diabol je mocný protivník a vo vlastnej sile pre neho nie sme vôbec žiadny súper. Apoštol Peter napísal: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral;“ (1Pt 5:8)
Nechceme, aby sme si trúfali vlastnými schopnosťami ísť životom a utrpieť duchovnú porážku. Mám zdravý rešpekt pred diablovými schopnosťami. Preto chcem byť tak blízko pri Pánovi, ako sa len dá. Chcem byť silný v Ňom.
Môže sa zdať, že túžba zostať blízko pri Otcovi je detinský inštinkt, ale v skutočnosti je to dôkaz zrelej viery. V 6. kapitole Efezským nám Pavol káže: „posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily“ a „oblečte sa do celej výzbroje Božej“. Nenecháva priestor na samostatné vychádzky či potulky.
Ak zostávame blízko nášmu nebeskému Otcovi, dostávame viac než ochranu všemocného Boha. Žalm 94:17-19 hovorí: “Keby mi nebol na pomoci Hospodin, duša by mi bola takmer v ríši mlčania. Keď myslím: Kláti sa mi noha, podopiera ma Tvoja milosť, Hospodine. Keď množstvo starostí ma tlačí, ukájajú mi dušu Tvoje útechy.“
Ak bol niekedy nastal čas chodiť v Pánovej blízkosti, je to teraz. Nie je čas zahrávať sa s Bohom. Nie je čas sa túlať.
Otázka na zamyslenie: Ako vieš, keď sa začínaš vzďaľovať od Boha?