„Ale zlorečený je ten, kto klame…“ (Mal 1:14)
Vo veľkom nájomnom dome jedna z obyvateliek mala vo zvyku prisahať a hovoriť: „Ak som to spravila, nech do rána zomriem!“
Susede sa stratili peniaze. Vošla i k tejto žene a pýtala sa, či nevie o nich. Žena zase prisahala a povedala: „Ak som to spravila, nech do rána zomriem.“
Na druhé ráno vstala a chystala manželovi raňajky. Keď jej to dlho trvalo, išiel sa za ňou pozrieť a našiel ju mŕtvu.
Perlovými bránami nového Jeruzalema neprejde nič „obecného a čo robí ohavnosť alebo lož“. Pre kresťana klamať znamená katastrofu. Ak klameš, spamätaj sa a urob pokánie ešte dnes; zajtra môže byť neskoro.
Vy, ktorí milujete Hospodina, majte v nenávisti to, čo je zlé! (Ž 97:10)
Ruský básnik Nekrasov hovorí: „Srdce, ktoré prestalo nenávidieť, sa nenaučí milovať.“
Neklam seba! Ľudí klamať môžeš, Boha neoklameš,
On zná vnútro tvoje. Neklam seba!
PS 21, 1