Ovčia brána smerovala na sever. V jej blízkosti bolo miesto, kde sa dali kúpiť obetné zvieratá. Slúžila hlavne ľuďom, ktorí prichádzali do Jeruzalema zďaleka, aby si so sebou na dvoj-trojdňovú cestu nemuseli vodiť zvieratá. Kúpili si ich za peniaze vedľa Ovčej brány. Keď za zviera zaplatili, previedli ho cez Ovčiu bránu do chrámu, kde ho obetovali Pánovi. Teraz sa pozrime do Novej zmluvy: „Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami.“ (J 5,1)
Myslím si, že nie náhodou Ježiš kráčal práve cez túto bránu.
On bol Ten, na ktorého poukazovali všetky obetné baránky. Ovčia brána je preto symbolom Kristovho kríža a skutku spasenia, ktorý Ježiš prišiel vykonať. Naše kroky a život s Bohom sa začínajú pri kríži. Jediné miesto, kde človek môže začať svoju cestu k Bohu, je Ovčia brána.
Začína sa to pod krížom, u Ježiša. Boh od teba nežiada nič, kým si neprišiel ku Kristovi a neprijal Ho ako Pána a Spasiteľa. Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. (J 10,9)
Kristus je dverami do spoločenstva s Bohom. Človek nemôže začať inde, len práve tu, pri Ovčej bráne. Prvá vec, ktorú sa ťa Boh a všetkých ostatných ľudí opýta, je: „Čo spravíš s faktom, že môj Syn za teba zomrel na kríži?“
Po tom, ako na túto otázku odpovieš, požiada ťa, aby si sa Mu dal do služby. Ak odmietneš Krista, Boh od teba nič nechce. Nechce tvoje dobré skutky, tvoje úsilie. Nechce ani tvoje peniaze. Nechce od teba vôbec nič. Naopak, niečo pre teba má.
Chce ti dať svojho Syna, ktorý na seba vzal všetky tvoje hriechy a zomrel za teba na kríži. Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení! (Ef 2,4-5)
Všimnime si tie strašné slová, ktorými Pavol označuje náš prirodzený stav: keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach. Takáto je pravda o človeku bez Krista! No Boh kvôli svojej večnej láske a milosrdenstvu nechce, aby som zostal mŕtvy. Ponúka mi prechod cez Ovčiu bránu. Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy Curta Westmana! – Sem si doplň svoje meno. Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma tvoj hriech.
Tak spolu prejdime cez Ovčiu bránu a prijmime, čo nám Boh chce dať. Odpustenie všetkých našich hriechov, pokoj s Bohom, radosť, nádej a budúcnosť!
Ovčia brána je otvorená! Otvoril ju Ježiš! No je to tvoja a moja zodpovednosť, či cez ňu prejdeme!
Nie je to tak, že keď cez ňu prejdeme, keď prijmeme dar spásy z milosti, život tam zastane. Nie, vtedy sa všetko len začína, život s veľkým Ž…!
Podobne, ako život dieťaťa sa nekončí narodením, tam sa život len začína, krok za krokom.
Začína sa to tým, že prejdeš cez Ovčiu bránu…