„Preto im zaznie slovo Hospodinovo: Cav lácáv, cav lácáv, kav lákáv, kav lákáv, tu trochu, tam trochu, aby šli a padli horeznačky, aby sa dolámali, zamotali a chytili.“ Izaiáš 28:13
Ľudia mali Izaiáša plné zuby. Posmievali sa mu. Bol predmetom rozhovorov, keď sa ľudia stretli pri poháriku. Hovorili: „Koho bude poučovať? Rozdeľuje nás. Podľa neho stále nie je s nami čosi v poriadku.“ Ľudia zaujali otrasný postoj.
Izaiáš nehovoril sám za seba. Len opakoval, čo mu povedal Boh. Nik nemôže s Božím slovom beztrestne zaobchádzať tak, ako zaobchádza so slovami a názormi ľudí. To, čo si myslíme a predstavujeme, je určené tým, že patríme k padlej rase. Božie slovo zostáva naveky. Každé jedno slovo, ktoré Boh vyslovil, je pravdivé. Vzťahuje sa na slovo súdu a na slovo spásy. Mali by sme si všímať Boží súd nad tými, ktorí pohŕdajú Jeho Slovom. Necháva ich tak a mlčí. Preto sa ich presvedčenie o vlastnej pravde ešte utvrdzuje.
Boh dovolí, aby sa Jeho slovo v ich živote stalo tým, za čo ho považujú. Myslia si, že Božie slovo má proti nim stále výhrady. Preto pri stretnutí so Slovom počujú len Boží súd. Nikdy nepočujú posolstvo o kríži, ktorý je mocou Božou na spasenie.
A čo my? Rozmýšľal si už o tom, že existuje úzka spojitosť medzi tvojím osobným postojom k Božiemu slovu a jeho dôležitosťou v tvojom živote podľa Božej vôle? Ak sa nezaujímaš o Božie slovo, stane sa ti ľahostajným. Ak si kritický, jeho čítanie ťa robí ešte kritickejším. Ak čítaš Božie slovo so zlomeným srdcom, Boh ťa necháva vojsť do neho svojou milosťou. Dávajme si pozor. Ak počujeme Božie slovo, počúvame živého Boha. Stojíme teda na zemi, ktorá je svätá. Verme v Hospodina. Prispôsobme sa Jeho slovu. Božie slovo nie je bezvýznamné.
Na Slove od Boha závisí všetko.