„Dávajte, a bude vám dané, dobrú mieru natlačenú, utrasenú a presypanú, a takú dajú do vášho lona; lebo tou istou mierou, ktorou meriate, bude vám tiež odmerané.“ (L 6:38)
Jedného rána stretol misionár ženu, keď išla so svojimi dvomi deťmi k rieke Gange. Všimol si, že jedno je zdravé a to, ktoré niesla, bolo chromé a slepé. Vedel, prečo tam ide. Díval sa jej do očí a ako sám otec sa ju snažil odviesť od toho, aby to urobila. Ale vedel, že jedna jeho prosba nezlomí stáročia trvajúcu tradíciu. Keď sa vracal, našiel ženu so zlomeným srdcom stáť na brehu rieky. Jedno z detí chýbalo a to bolo to zdravé. Povedal jej: „Keď si už obetovala svoje dieťa, prečo si nedala to slepé a chromé a nenechala si si to zdravé?“ Žena odpovedala: „Ach, pane, neviem, aký je ten váš Boh, ale ten náš si žiada to najlepšie.“
Dáš aj ty dnes Pánovi to najlepšie z celého dňa?
Ó, Jezu, ja v obeť Tebe prinášam
svoj život a všetko, čo som alebo mám.
Ty nechceš, sklamaním aby dakto mrel,
tak obmy ma dnes v krvi, bych ako sneh sa skvel.
PS 250, 3 a 4