„Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára.“ Iz 61:1-2
Osoba, ktorá hovorí tieto slová v Izaiášovi 61, je Ježiš – sedemsto rokov pred jeho narodením. Je to proroctvo o Mesiášovi. Hovoriaci vraví: „Hospodin ma pomazal.“ Slovo Mesiáš znamená „pomazaný“.
O sedemsto rokov neskôr si publikum v synagóge v Nazarete vypočulo prídavok, v ktorom tieto slová čítal pôvodný autor. Poslucháči si to vtedy len neuvedomili.
Lukáš nám hovorí, že po tom, čo bol Ježiš pokrstený a pokúšaný diablom, sa vrátil do Nazareta, mesta, kde vyrastal. Ako bolo jeho zvykom, išiel do synagógy, aby čítal Písmo a učil.
Úryvok, ktorý čítal, bol Izaiáš 61:1-2. A potom sa pozri, čo sa stalo ďalej: „Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ (L 4:20-21)
V preklade: Ja som Mesiáš!
Dav v synagóge nepotreboval prekladateľa, aby pochopil, čo hovorí. Podľa ich názoru sa každý, kto tvrdil, že je Mesiáš, dopustil rúhania. Vrhli sa na Neho ako dav a vytlačili Ho zo synagógy smerom k okraju kopca, na ktorom bolo mesto postavené. Mali v úmysle Ho zabiť alebo Mu aspoň ublížiť. To však nebol Boží plán, a tak sa Ježiš vytratil a pokračoval vo svojej službe – v diele Mesiáša.
Ježiš počas svojej služby napĺňal proroctvo Izaiáša 61. Keď Ján Krstiteľ poslal svojich učeníkov, aby sa opýtali, či je Ježiš Mesiáš, „Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.“ (Mt 11:4-5 )
Ježiš sa úzko stotožňoval s ľuďmi v núdzi. A chce, aby sme robili to isté. To je posolstvo Matúšovho evanjelia 25:34-40: „Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? A kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Ak sa stretávate len s ľuďmi, ktorí vyzerajú ako vy, a s ľuďmi, ktorých máte radi, tak čo? To nie je žiadny veľký úspech. Ježiš v Matúšovom evanjeliu 5 povedal: „Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania?“ (verše 46-47) Vaša láska vynikne práve vtedy, keď milujete ľudí, ktorí vo vás prirodzene nevzbudzujú lásku.
Otázka na zamyslenie: Ako vo vašom živote vyzerá mať srdce pre ľudí v núdzi?