„Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.“ (4M 21:9)
V jedno nádherné májové ráno si rybár čistil siete na brehu mora. Zrazu zbadal krásneho mladého orla, ako sa zniesol celkom blízko neho na hromadu kamenia. Vtom sa mladý orol striasol a vyletel ako šíp hore do modrého neba. Vznášal sa vyššie a vyššie, akoby chcel vyletieť rovno do jasného slnka, až už ho bolo vidieť len ako malý čierny bod.
Ale potom sa zväčšoval a rybár videl, ako sa vták spúšťa, ale nie pokojne s rozprestretými krídlami, ale padal strmhlav dolu, až klesol bezvládne do mora niekoľko metrov od brehu. Rybár sa niekoľkými zábermi vesiel dostal až k nemu a vzal ho do loďky. Ale kráľ vtákov bol mŕtvy. Keď sa bližšie prizrel, zbadal, že sa mu malá zmija zahryzla do hrude, keď odpočíval na kameni.
Ako tá malá zmija aj malý hriech, klam a nespravodlivosť môžu urobiť koniec tvojmu duchovnému životu.
Ale pozri na Pána Ježiša Krista tak ako Izrael na medeného hada a od smrteľného uštipnutia hada budeš uzdravený.
Čakaj, duša moja; na Pána hľaď!
Zlož Mu všetko k nohám; On pomôže rád.
Ó, neklesaj; príde ráno, znaj, a po tvrdej zime skvitne nový máj.
Ó, verný Bože, ochranca môj, spas i dušu moju, vždy pri mne stoj!
PS 253, 1 a 2